Bernolákovcom vraj pestovať slovenčinu odporučil cisár Jozef II.

Autor: Roman Kebísek | 21.3.2014 o 20:00 | Karma článku: 14,44 | Prečítané:  6463x

Podľa Juraja Palkoviča, o rok mladšieho spolužiaka Antona Bernoláka, príčinou kodifikácie slovenčiny r. 1787 - počas ich štúdií - bolo nariadenie cisára Jozefa II. o potrebe pestovať v krajine materinské jazyky.

Jozef II.   Zdroj: wikipedia.org

Jozef II. chcel, aby jeho zámery tlmočili ľudu farári v zrozumiteľnej reči
Predstavou racionalistického, ale veriaceho cisára Jozefa II. (vládnuť začal r. 1780) bolo, že jeho reformy by mali ľudu tlmočiť farári, a to ´ideologicky´ správne a v prístupnom jazyku. Preto chcel usmerňovať výchovu kňazského dorastu - zrušil biskupské semináre a kňazské učilištia pri kláštoroch a zriadil tzv. generálne semináre, teda pod kontrolou štátu.

Generálny seminár vznikol aj na Bratislavskom hrade
V roku 1784 vznikol generálny seminár aj na Bratislavskom hrade (jediný na súčasnom území Slovenska), kde študovalo niekoľko stoviek seminaristov, z ktorých asi polovica boli Slováci. Cisár na podporu svojej autority ešte v roku 1784 seminár na Bratislavskom hrade navštívil. V roku 1786 Jozef II. potvrdil svoje zámery o osvete ľudu v jeho jazyku vydaním Dekrétu o pestovaní materinských jazykov. Slovenskí študenti v Bratislave vzali Jozefove zámery o pestovaní jazykov vážne - pripravili a v roku 1787 pod vedením seminaristu Antona Bernoláka vydali kodifikačnú príručku slovenčiny v latinčine Dissertatio philologico-critica de litteris Slavorum.

Bratislavský hrad   Zdroj: wikipedia.org

.

Seminaristom pomáhal so slovenčinou mladý učiteľ M. Kratochvíla
Slovenským klerikom pomáhal mladý ´učiteľ slovenčiny´, profesor pastorálnej teológie v materinskom jazyku Michal Kratochvíla (1753-1829). Jedno z dobových svedectiev o vyučovaní slovenčiny na generálnom seminári v Bratislave priniesli 24. marca 1786 Prešpurské noviny. Informovali o tom, že slovenskí klerici 5. ročníka odpovedali pri polročných skúškach u profesora Michala Kratochvílu z pastorálnej teológie vo svojej materinskej reči. Úryvok z novín (pôvodný jazyk, súčasný pravopis):

Dne 15-ho t. m. započali v zdejším slavním semináři exámeny prvního půlroka držeti; prvnější byli páteho roku theológové z pastorální theológii examenováni, což se okromně latinské i v mateřinských řečech dálo. Ti, kterýž v naší slovenské řeči odpovídali, jichž nemalá částka byla, obdrželi velikou ode všech pochvalu. Vyskoumával těchto vysoceurozený a dvojctihodný pán Michal Kratochvíla a s touto věcí naši v slovích bohatou řeč, jednu z nejstarších, velice poctili a okrášlili, ano zřejmý příklad ukázali, že se i v této řeči vyšší umění hojným prospěchem předkládati mohou a že se žáden za to, že Slovák, Vlách jest, styděti nemá.

Prešpurské noviny 24. marca 1786

.

Kratochvíla pomáhal klerikom v kontaktoch so slovenskými vzdelancami
Michal Kratochvíla
dbal na pestovanie slovenčiny nielen na hodinách pastorálnej teológie, ale popri vyučovaní sa angažoval aj v ´celonárodných´ ambíciách seminaristov. Klerici nechceli pri svojich plánoch vypracovať pravidlá slovenčiny postupovať samostatne, v úzkom kruhu, ale chceli poznať aj názor širšieho okruhu slovenskej inteligencie, tak niektorých vzdelancov r. 1786 o svojom úsilí písomne informovali. Boli zvedaví na ich názor a pripomienky. Svedčí o tom písomná reakcia dubnického farára Ondreja Mesároša na list Michala Kratochvílu, ktorý sa síce nezachoval , ale odpoveď naň áno.

Palkovič: Pravou príčinou kodifikácie slovenčiny bolo nariadenie Jozefa II.
Cirkevný historik Štefan Zlatoš v práci z roku 1939 venovanej bratislavskému seminaristovi, neskôr významnému národovcovi Jurajovi Palkovičovi (chodil o ročník nižšie ako Bernolák) spomína aj list, ktorý Palkovičovi (nar. 1763) roku 1827 poslal básnik, kňaz Ján Hollý. Básnik sa Juraja Palkoviča (svojho bývalého učiteľa z kňazského seminára v Trnave) pýtal, čo bolo príčinou odpútania sa slovenských katolíkov od češtiny a kodifikácie slovenčiny. Juraj Palkovič na Hollého list z 1. júla 1827 vlastnoručne napísal latinskú poznámku: „Vera causa in seminario Posoniensi regio 1784-1790 fuit mandatum regium, ut moderna lingua excoleretur et Alumni etiam in scholis provocentur ad respondendum maternis linguis..." Preklad podľa Štefana Zlatoša: „Pravou príčinou (odtrhnutia od českej spisovnej reči u kat. Slovákov) v bratislavskom kráľovskom generálnom seminári v rokoch 1784-1790 bol kráľovský rozkaz, aby moderná (t.j. živá terajšia) reč sa vzdelávala a aby chovanci vyzývaní boli k odpovediam v materinskej reči..."

Š. Zlatoš: Seminár zriadený Jozefom II. sa stal kolískou slovenského cítenia
Štefan Zlatoš následne píše: „Takto sa stal generálny seminár bratislavský kolískou vrelého národného cítenia, hoci panovník tieto dôsledky svojho nariadenia ešte v tom čase nepoznával, ani si ich dostatočne neuvedomoval. (...) Poznanie tejto pravej príčiny najbližšej, ktorá vyvolala v našom slovenskom národnom živote tak úctyhodný pohyb a viedla k vytvoreniu mohutného národného povedomia, treba nám pokladať za cennú vec."

Po smrti cisára jeho semináre zanikli, teda i sľubné centrum slovenského života
Práve bratislavským seminaristom si dal Juraj Fándly v roku 1788, teda keď už tam Bernolák nebol, jazykovo upraviť dielo Dúverná zmlúva. Seminaristi zároveň knihu vydali na vlastné náklady. V roku 1790 však cisár Jozef II. nečakane zomrel. Ešte v ten istý rok boli zrušené aj generálne semináre a výchovu kňazov dostali opäť do rúk biskupi. Zrušením generálneho seminára na Bratislavskom hrade zaniklo aj sľubne sa rozvíjajúce slovenské intelektuálne centrum.

Juraj Fándly

.

Ľud vraj v kostoloch bernolákovčinu nechcel, zvykol si na slovakizovanú češtinu
Po smrti Antona Bernoláka r. 1813 to bol práve Juraj Palkovič, jeho bývalý spolužiak a neskôr vysoký cirkevný úradník, ktorý sa dostal na čelo snáh presadzovať bernolákovčinu do praxe. Vydal Bernolákom zostavený, ale nie úplne dokončený slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský slovník a preložil do bernolákovčiny Bibliu. Bernolákovčinu si však síce osvojili katolícki vzdelanci, ale nie dostatočne ľud. V roku 1850 redaktor Slovenských novín, katolícky kňaz Andrej Radlinský (vtedy zástanca tzv. staroslovenčiny, teda slovakizovanej češtiny, ako spisovného jazyka pre Slovákov) napísal, že ľud neprijal bernolákovčinu, ale je zvyknutý na ´staroslovenčinu´ - podľa Radlinského používanú na Slovensku pred vystúpením Bernoláka. O bernolákovčine Radlinský píše ako o ´okrajovej reči z okolia Trnavy´, ktorú ľud na Slovensku neprijal ako náhradu za slovakizovanú češtinu, a uviedol príklad zo svojej praxe:

V B. Šťavnici čítává se před kázní v německém kostele ráno služebným evanjelium v staroslovenčině, a v slovenskom chrámě vzdělanějším podle překladu Palkoviča, v Bernoláčině; i přesvědčil jsem se během 6 roků, jako tamošný kaplán, že méně vzdělaní lépe rozumějou oné staroslovenčině, nežli títo Bernoláčině; z které příčiny skoro všadě na Slovensku duchovní pastýři ona evanjelia čitávajou raděli podle překladu staroslovenského, nežli Palkovičova. Druhé jadrnější svědectvo o vážnosti pospolitého lidu k staroslovenčině... V Šťavnici, jako jinde, spívává se pašia v staroslovenčině; já ale chtěl jsem, aby se napozatím spívala podle překladu Palkovičova (...) i odspěvoval jsem ji sám s druhými, však ale čo jsem skousil? Činný odpor, namísto pobožnosti pohoršení a posměch ... (Samotný Radlinský však od tzv. staroslovenčiny, teda slovakizovanej češtiny, už na ďalší rok ustúpil pod tlakom reality - národ ju neprijal, ale akceptoval slovenčinu, nie síce západnú - bernolákovskú, ale strednú - štúrovskú.)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?