Po Bocatiovi zostal aj malý renesančný príbeh o ´falošnej´ Rubelle

Autor: Roman Kebísek | 21.2.2014 o 19:56 | Karma článku: 7,41 | Prečítané:  550x

Ani nie 30-ročný rektor prešovskej mestskej školy Ján Bocatius (nar. 1569) zanechal v knižnom vydaní svojej tvorby, v básnickom cykle v latinčine, aj malú story o nenaplnenej túžbe po žene menom Rubella. Úprimnosť tohto vzťahu muža a ženy je typická pre epochu renesancie - začína sa zbožňovaním Rubelly, túžbou po fyzickej radosti s ňou, pokračuje Rubellinou zdržanlivosťou, príbeh prechádza do obviňovania Rubelly z falošnosti, túžby sa jej pomstiť, až muž napokon dosahuje zadosťučinenie z Rubellinho nie najšťastnejšieho konca.

Bocatiov príbeh nenaplnenej túžby
Autor na začiatku príbehu hovorí o tom, že Rubella mu je vzácnejšia nad všetko iné, že má nad ním takú moc, že ho môže zabiť aj vrátiť mu život, hovorí, že túži s ňou stráviť noc, ktorá, hoci by bola len jedna, je podľa neho viac ako tisíc dní. Čoskoro ale Rubelle vyčíta faloš, to, že pri stretnutí s ním bočí pohľadom, a hovorí, že by ju už nechcel ani tajne vidieť nahú, keby mal takú možnosť. Nájde si napokon inú lásku - Elsulu, čo Rubellu síce nenechá ľahostajnou, no nezostáva jej nič iné ako sa vydať za iného muža, s ktorým ju však čaká ťažký život. Jej bývalý zbožňovateľ sa z toho teší.

.

Poetický cyklus o Rubelle:
(úryvky, mám len preklad J. Minárika)

Kedy ten nastane deň, čo milujúcich sa spojí,
moja Rubella sladká, kedy ten nastane deň?
Vo všetko dúfam, nič neskytám. Život môj, srdiečko moje,
čo žiadam, dávam i vidím, to mi daj, prijmi a príď.
Ty ma jediná môžeš zahubiť, vrátiť mi život.
Usmrtí tvoja tvár, ach, alebo oživí mňa?
Jedlo, kvet, priazeň, sláva, pokoj, med, radosť i nebo,
ustúpte! Bocatiovi Rubella páči sa len.

...

Prečo prevýši tisíc dní - pýtaš sa - jediná nôcka?
Nôcka dáva, čo hádam tisíc dní nemôže dať.
Tisíc dní iba hry, jedna, hľa, nôcka pôžitok dáva!
Nôcka nech jedna je moja. Zbohom buď tisíc hoc dní!

...

Priznám, že nedávno o tebe, Rubella, falošná pel som,
piesne už menej pekné budem však o tebe pieť.
Priznám, že horel som láskou, no budem už častejšie vzývať
hada a psa, keď ešte budem ver pesničky pieť.
Zaslúžiš si to; nech pukne zem pod tebou, ba nech ťa bleskom
ťažký hnev Boha (ním zhŕdaš) do srdca zasiahne hneď.
Čo je básnikovi dať vernosť a potom ju zlomiť,
pocítiš. Za to veru stihne ťa žalostný trest.

...

Prečo vždy odvraciaš pohľad, keď ísť mi v ústrety musíš,
ba ani k slnku nikdy, Rubella, nedvíhaš tvár?
Cez mreže obloka, ver mi, že nechcel by som ťa ja vidieť,
keby som príležitosť nahú hoc vidieť ťa mal.
To však nerobí vrodená hanba; predstieraš farbu,
namaľovaná šelma, bojíš sa jasného dňa.
Líčidlo a rumelka krásnou ťa robí. Ó, nemám ja taký
hlúpy zrak! Iných krtov zasa ty oklamať hľaď.

...

Ako rys vidím, kto si, nuž iný krt, ak chce, nech slepý
je, bo mne tvoje líca sladučkým zbohom už sú.

...

Pučí sa, plače, Sauter, tá Rubella, kedysi naša,
že som si skutočnú lásku našiel a vyhľadal už.
No ja sa nestarám vôbec, že pučí sa, plače. Veď naša
Elsula Belsiová je. Rubella, puč sa a plač.

...

Vravel som, Rubella, vydatá za Mopsa, neokrôchanca,
sotva raz za deň, nie trikrát podskočiť budeš si môcť.
Tvoja pýcha a krása kde teraz sa podela? Chytro
Bryllidou už si sa stala, Phyllidou bola si však?


.

Príbeh má aj reálne pozadie
Bocatiov cyklus osciluje medzi dobovou konvenčnou fikciou a realitou. Alžbetu (Elsulu) Belsiovú (ktorá v cykle ´vystriedala´ Rubellu) si Ján Bocatius skutočne zobral za manželku. V textoch vystupuje aj vtedajší prešovský farár Samuel Sauter.

Ján Bocatius bol 5 rokov vo väzení v Prahe za odpor proti rekatolizácii
Ján Bocatius
, pôvodom Lužický Srb (malý slovanský národ na východe Nemecka), sa už ako 21-ročný vzdelaný mladík dostal do Uhorska. V roku 1594 sa stal rektorom mestskej školy v Prešove, v roku 1599 dostal ponuku robiť rektora mestskej školy v Košiciach, v rokoch 1603-4 bol košickým richtárom. Jána Bocatia v roku 1606, keď bol v záujme protihabsburských povstalcov na diplomatickej misii v Nemecku, chytili cisárovi ľudia a uväznili v Bielej veži v Prahe. Tu bol väznený päť rokov, do roku 1610. Z väzenia si okrem hrozných skúsenosti priniesol od uhorského spoluväzňa aj popevkové verše, ktoré literárna veda zaraďuje k najstarším zachovaným v slovenskej poézii na tému spoločenskej falše (úryvok):

Poctivost a pokora
nemá místa u dvora,
pochlebníci, lhári -
tem se nejlépe darí.

 

Biela veža v Prahe   Zdroj: http://zhola.com/praha/cz.php?st=opevneniaVeze

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?