Básnik Hollý hostil kávou a koláčom, sám si dal slaninu a borovičku

Autor: Roman Kebísek | 14.2.2014 o 16:05 | Karma článku: 10,48 | Prečítané:  1991x

V roku 1867 vyšiel v rakúskom denníku Neues Wiener Tagblatt článok od viedenského dramatika Friedricha Kaisera, ktorý spomínal, ako v mladosti, keď sa venoval aj maľovaniu, portrétoval v Maduniciach pri Trnave slovenského barda, kňaza Jána Hollého. Spomenul, ako ho básnik hostil kávou a koláčom, sám si však dal čierny chlieb so silno napaprikovanou slaninou a borovičku. Počas debaty Ján Hollý hosťovi okrem iného vysvetľoval, že náboženstvo je poézia a Kristus bol básnik.

.

Hollý hostil hostí po viedensky, seba po slovensky
Friedrich Kaiser
píše, že v roku 1840 prišiel na madunickú faru s dvoma sprievodcami. Ján Hollý hostí pohostil ´po viedensky´, sám sa uhostil ´po slovensky´. V novinách Neues Wiener Tagblatt o občerstvení na fare u Hollého Viedenčan napísal:

Na raňajky nám hosťom servírovali znamenitú kávu s mliečnym koláčom, on si však z veľkého pecňa odkrojil čierneho domáceho chleba, ktorý si obložil plátkom silne opaprikovanej slaniny a nato si z rumplíka zapil borovičky, ktorú, ako rozprával, si sám vypálil. (preklad z nemčiny Jozef Ambruš)

.

Hollý: Mojžiš a Ježiš boli básnici
Debatovali aj o poslaní kňaza vo svete. Ako Kaiserovi povedal Ján Hollý, ´kňaz nie je služobníkom Boha, ktorý takého ani vôbec nepotrebuje, ale je služobníkom ľudu a z jeho poverenia takmer ako vyslanec musí raz prijatému Bohu preukazovať predpísanú poctu´. Náboženstvo prirovnal k poézii a jeho zakladateľa k básnikovi. Hollý podľa Kaisera povedal:

Veď každé náboženstvo je v podstate poézia; v ľude už akosi v predtuche tlie myšlienka, ktorú zanietený človek vysloví jasnými slovami a tým strháva so sebou svojich poslucháčov z doterajšieho stanoviska. Tak Mojžiš zložil hrdinskú báseň, Kristus idylu plnú lásky. Ak tá báseň nájde potom ozvenu u ľudu, ľud si žiada mužov, ktorí by mu ju znova a znova predspievali a vykladali mu miesta, ktoré sú mu ešte nie celkom jasné; toto sú kňazi, zas ako služobníci ľudu, a nie je na vine básnik, ak si jeho dielo nájde aj zlých vykladačov alebo dokonca takých, ktorí si dovoľujú svojvoľné dodatky.

.

Kalinčiak: Hollý odklial slovenčinu (1843)
Ján Hollý
pozdvihol slovenskú literatúru na európsku úroveň. Preložil do nej základné diela antiky, sám vytvoril obrovské pôvodné dielo. To ´odklialo´ aj mladú generáciu slovenských evanjelikov, ktorí používali češtinu a usilovali sa o jednotnú literatúru Slovákov a Čechov. Spoznávanie Hollého veľkého diela im pomohlo k ´precitnutiu´ a k príklonu k slovenčine v roku 1843. Študent evanjelického lýcea v Bratislave Ján Kalinčiak venoval na túto tému báseň Hollému pri príležitosti jeho menín 24. júna 1843 (záver básne):

Spevec zatrúbil - slnce zablyštalo,
na krajne praskli okovy zakliatia,
všetko zas z hrobu k životu povstalo,
objímajú sa dávno mŕtvi bratia.

Všetko sa hrnie k divnému spevcovi,
jak malé dietky k dobrému otcovi -
A zo všetkých strán vo šumiacom plesu
hlasy vďačnosti sa k otcovi nesú:

„Vďaka ti, otče, žes' pieseň zaspieval
jak víchor silnú, ako vetrík hravú,
žes' nás v zakliatí svojou láskou zhrieval,
žes' nám ukázal k žitiu cestu pravú.
Však nechceš striebro, nechceš ani zlato,
nechže ti Pán Boh sám odplatí za to,
nech ti z nás, tvojich dietok, potešenia
dožiť a potom dá večné spasenia."

.

Hollému si dal Štúr ´posvätiť´ slovenčinu
Kalinčiakov učiteľ Ľudovít Štúr, ´motor´ novej, strednej, ´čistej´ slovenčiny, prišiel spolu s liptovskomikulášskym farárom M. M. Hodžom a hlbockým farárom J. M. Hurbanom v júli 1843 takmer obradne za Jánom Hollým na Dobrú Vodu (kam prešiel z Maduníc). Ján Hollý, ktorý písal západnou slovenčinou, ich zámer písať strednou slovenčinou ´posvätil´. J. M. Hurban neskôr v pamätiach o schôdzke napísal:

Vtedy sme i my spoločný výlet podnikli k majstrovi poétov slovenských, k Hollému na Dobrú Vodu, cieľom vzdania mu úcty osobnej a podania mu výkladu odchýlky svojej od jeho spôsobu písania v podrečí trnavskom a rozvinutia pred ním dôvodov svojich za centrálne, čisté slovenské nárečie. (...) On nielenže nič nemal proti čistej slovenčine, ale práve vyhováral sa, že za jeho časov nebolo možností na Slovensku inou slovenčinou knihy písať ako tou, v ktorej už nebohý priateľ jeho Bernolák bol gramatiku spísal. Povedá: ´Aj, moje metrum dalo sa výborne v tejto reči užiť. Už tie národné piesne najkrajšie znejú v tej hornoslovenskej reči´. To bol náhľad Hollého, s ktorým, rozumie sa, sme úplne súhlasili. Hollý nám dal požehnanie svoje k dielam vtedy umieneným.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?