Šľachtu odrádzalo od slov. pohybu v 19. stor. aj jeho rusofilstvo

Autor: Roman Kebísek | 6.10.2013 o 15:30 | (upravené 6.10.2013 o 15:52) Karma článku: 6,76 | Prečítané:  1057x

Slovenský národný pohyb v 19. storočí je silne poznačený rusofilstvom jeho predstaviteľov. Nešlo iba o spoznávanie ruskej kultúry, chceli oveľa viac - výrazní predstavitelia Slovákov, či už evanjelik Ľudovít Štúr, či katolík Andrej Radlinský, navrhovali ruštinu za perspektívny spisovný, resp. literárny jazyk Slovákov.

Kuzmány v próze Ladislav: Slovanov by mala spájať ruština (1838)
Evanjelický kňaz, neskôr podpredseda Matice slovenskej Karol Kuzmány vydal v roku 1838 beletristickú prózu Ladislav, v ktorej sa titulný hrdina vyjadruje aj k aktuálnym témam. Hovorí:

Je zvrchovaný čas, aby sme sa my, Slovania všetkých nárečí, usilovali naučiť sa všetkým našim hlavným nárečiam, ale dobré by bolo, keby sme všetci pestovali najmä jedno zo všetkých nárečí podľa príkladu starých Grékov. Má to síce v našich okolnostiach veľké ťažkosti a viem, že nás, najmä západných a južných Slovanov, označujú v očiach jednej strany ako národy, dychtiace po politickom spojení s Ruskom, keďže ruské nárečie študujeme, ruské knihy čítame a iných k tomu povzbudzujeme. Ale ak sa má úprimne priznať - bez ohľadu na takých vykladačov - ktoré nárečie by bolo i najvhodnejšie na to, i také, ktoré by zaručovalo i najväčšiu pravdepodobnosť i možnosť i význam hodný toho, aby sa prijalo všetkými kmeňmi ako prostriedok, spojujúci všetkých nás, i ja sa domnievam, že by sme sa mali chytiť ruštiny. Kmeň toho nárečia je najsilnejší, jeho literatúra je najvýbornejšia, a ak sa môžem tak vysloviť, to nárečie je najslovanskejšie. Nám Slovákom je omnoho bližšie, než sa vôbec domnievame. Už len samo písmo, i keď je nám nemilé, je najsúcejšie pre našu reč.

.

Radlinský: Chceme jednu spisovnú reč medzi Slovanmi - ruštinu (1850)
U slovenského katolíckeho kňaza a čelného národovca Andreja Radlinského sa rusofilstvo výrazne prejavuje v 50-tych rokoch 19. storočia. Ako upozorňuje slovenský jazykovedec Konštantín Palkovič, v roku 1852 Radlinský vydal ruské kázne pod názvom Sobranije russkich propovedej. V úvode píše, že ruštinu pokladá za najvhodnejší spisovný jazyk, spoločný pre všetkých Slovanov. Uvádza, že v ruštine našiel ´všetku slovanskú pôvodnosť, presnosť, určitosť, stručnosť a plnozvučnosť´. Ďalej hovorí o prednostiach cyriliky, ktorá je vraj pre slovanské jazyky najvhodnejším písmom. Radlinský bol po porážke maďarskej revolúcie v roku 1849 stúpencom slovakizovanej češtiny ako jazyka, ktorý by bol podľa neho schopný spojiť jazykovo rozdelených Slovákov. Dúfal, že Viedeň vytvorí ´slovenskú korunnú zem´ ako odmenu pre Slovákov za boj proti Maďarom. Predtým sa však musia podľa Radlinského jazykovo zjednotiť. Keď mu jeho priateľ, katolícky kňaz Michal Chrástek vyčítal uprednostňovanie češtiny pred slovenčinou, Radlinský mu 30. júna 1850 napísal:

Teraz jěště rozkolníctvo konati, znamená opustiti svatá práva národnosti, které nám chce udeliti vláda; horliti za jednu řeč spisovnú mezi všemi Slovany, a to jěště za ruskú, a to nechtěti jednoty mezi bratry najbližšími Slováky doma, je nerozum a ošemetnosť.

.

Štúr: Slovania by sa mali spojiť s Ruskom, písať v ruštine (1851)
Ľudovít Štúr spísal r. 1851 v diele Slovanstvo a svet budúcnosti svoje predstavy o Slovanoch, pričom sa okrem iného vyslovil za pripojenie Slovanov k Rusku a za používanie ruštiny ako spoločného literárneho jazyka Slovanov. Dielo napísal v nemčine. Pôvodný názov je Das Slawenthum und die Welt der Zukunft (Slovanstvo a svet budúcnosti), tlačou však tento spis vyšiel až v ruskom preklade v roku 1867 (v Rusku), v slovenskom dokonca až v roku 1993. Podľa Ľ. Štúra je ´pripojenie Slovanov k Rusku´ jedinou možnosťou ich vývoja, ktorá ´má budúcnosť´. Ľudovít Štúr v diele predkladá aj svoje predstavy o literárnom jazyku Slovanov: ´Vec, na ktorú sa musia Slovania pripraviť, je spoločný literárny jazyk, pretože kto by nepochopil, že mnohosť literatúr len brzdí porozumenie, rozvoj ducha a spoločné konanie? (...) Slovania majú pádny dôvod na to, aby vytvorili jednu literatúru - je to ich ľudská, politická a historickú povinnosť.´ Štúr, ktorý si myslí, že iba ruština je ´schopná plniť takého poslanie´, vysvetľuje: ´Ruština je jazykom najväčšieho, samostatného a široko-ďaleko vládnuceho kmeňa, ktorému patrí aj hegemónia v našej národnej rodine, okrem toho je to najbohatší, najsilnejší a najzvučnejší jazyk poznačený mocou.´ (podľa prekladu A. Bžocha)

.

Adolf Szentiványi: Slovenské rusofilstvo je viac detinské ako nebezpečné
Adolf Szentiványi bol podľa historika Františka Bokesa príslušníkom uhorskej šľachty, ktorý prejavoval náklonnosť k slovenskému národnému hnutiu. Začiatkom roku 1861 Adolf Szentiványi uverejnil v periodiku Priateľ školy a literatúry úvahu pod názvom Záujmy Slovákov v Uhorsku, v ktorej Slovákov varuje pred rusofilstvom. Slovenským vodcom okrem iného vyčíta:

Druhá podstatná politická chyba slovenských vodcov spočíva v osobnom koketovaní s Ruskom; táto viac detinská, sama v sebe ako nebezpečná idea, záležitostiam Slovenska doma i v cudzine neslýchané poškodila; doma tým, že ich z hrozného hriechu, zo zrady naproti vlasti obviňovať začínali, v cudzine tým, že inteligencia slovenská v podozrenie nepriateľstva civilizácie európskej upadla.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?