Fándly ´urážal´ františkánov, až skončil v kláštornom väzení u nich

Autor: Roman Kebísek | 28.4.2013 o 6:29 | Karma článku: 14.32 | Prečítané  4208-krát

Katolícky farár z dediny Naháč pri Trnave, slovenský spisovateľ Juraj Fándly (nar. 1750) s obľubou satirizoval triky františkánov pri žobraní medzi ľudom, až ho cirkevná hierarchia odsúdila za neposlušnosť do kláštorného väzenia práve k františkánom. V roku 1790 si Juraj Fándly odsedel deväťdňový trest v ich kláštore v Trnave.

Portrét Juraja Fándlyho
Reprodukcia portrétu Juraja Fándlyho uverejnená v Národnom kalendári na rok 1867 M. Chrástkom podľa olejomaľby, ktorú získal chtelnický dekan J. Obermajer od Gašpara Fándla v Chtelnici pre Maticu slovenskú v Martine (podľa brožúry J. Fándly: Priateľské porozumenie, ktorú v roku 1990 vydal Spolok sv. Vojtecha v Trnave):

J. Fándly

Fándly poradil mníchom zo zrušených rádov, aby išli pracovať
Racionalistický cisár Jozef II. zrušil v rokoch 1782-7 v Uhorsku 140 kláštorov žobravých a rozjímavých reholí. Opatrenie podporoval aj Juraj Fándly. Svoje argumenty vložil do satirického spisu Dúverná zmlúva mezi mníchom a diáblom - je to rozhovor mnícha Athanazia s diablom Titinillom. O uvoľnení doby a nástupe nového myslenia medzi slovenskými katolíckymi duchovnými svedčí aj fakt, že Juraj Fándly, hoci bol kňaz, obhajoval kláštorné reformy ústami diabla so zmyslom pre humor.

Dielo sa začína lamentovaním mnícha zo zrušenej rehole
Už začiatok knihy predznamenáva charakter celého diela. V úvode Fándlyho práce je lamentovanie mnícha Athanazia zo zrušenej rehole, ktorý nevie, čo si má počať (súčasný pravopis, Fándlyho slovenčina):

Už nemám provinciála ani superiora, už nebude ani kvardiána ani vikariusa, už nemám klučára ani kuchara. Ach, kde pojdem! Kde takovýchto starostlivých opatrovníkov najdem? Už nebudem mocit bezpečne spávat, dokad nezachlopá hebdomadár, kedy mám na chorus stávat, už mne nebude vikarius dišpeziu opatrúvat, už pre mňa refektarius pohárky nebude vymývat, už mne nebude kuchar k stolu zvonívat.

Diabol nariekajúcemu mníchovi: Treba začať pracovať
Satirický diabol Titinillus mnícha ´upokojuje´:

Pomály, pán páterko, pomály, né tak zúfanlive. Ze sveta ste dovčúlka žili, do sveta idete. Dovčúlka ludé k vám putúvali, včúl vy k ním vandrujete. Tím, kterí vám dávali, všecko s vašú prácu navrátit mosíte. Víte, že žáden bez práce nejídá koláče?

Mních odohnal mlynárovi osla a sám si dal ohlávku
Fándly v diele odhaľuje niektoré nežiaduce praktiky v kláštoroch, vrátane prešibanosti žobravých mníchov, napr. františkánov. Autor uvádza niekoľko príbehov ´obratných´ rehoľníkov - v jednom z nich prišiel kveštár (žobravý mních) tajne do maštale mlynára a odviazal mu osla, ktorého dal odviesť do kláštora. Juraj Fándly pokračuje:

Sám kveštár vešol naspátek do maštale, vzal na seba oslov kantár, uvázal sa na místo, v kterém predtým osel pri svojich jaslách stával a tak jako hovádko čekal, aby volakdo do maštale prišol." Prišiel mlynár a čudoval sa: „Mlynár s velkým strápením hledí, hlavu krúti, všetek prestrašený čuduje sa, je-li to naozajstný mních alebo jeho osel na mnícha obrátený. Pristúpil k nemu a pýta sa ho: ´Kdo si, čo si? Hovado, či mních?´ A mních bosák na ohlávce zaklesnutý, jako s velkým strachom a poníženosťú takto odpovedá: ´Och, gazdíčku, prosím vás, pustite ma odtáto. Dovčulka som bol u vás za osla, ale já som to mal od Boha za pokutu uložené na isté roky za jeden hrích, který som v klášteri prebývajíce učinil. Premenil som sa na osla a mosel som jako hovado ťažko robit a v maštalách dovčúlka bývat. Ale už včul prám vyšol čas mojéj pokuty, prosím vás, osloboďte mňa, abych sa zas navrátil do kláštera´. (Záver príbehu: Úžasom naplnený mlynár dal mníchovi dolu ohlávku, prepustil ho a ešte sa mu ospravedlnil, že ho pri ťažkej práci bíjal ako lenivého. Takto prišiel mních k oslovi, ktorého v kláštore využívali na prácu.)

Ešte jeden mníšsky trik na jednoduchých ľudí
V inom príbehu si jeden žobravý mních (kveštár) zámerne našiel dom, kde sa gazda volal Jozef a gazdiná Mária, a vypýtal si od nich prázdnu lyžičku. Potom s ňou išiel do iných domov a hovoril:

"Vidíte, to je taká lužička, s kterú Jozef a Maria svoje nemluvňátko maličké krmili." Ludé toto počujíce, nazdávali sa naozaj, že s tú lužičkú Panna Maria Ježiška volakedy krmila, ulakomili sa k téj lužičke, že by ona zázračná bola, každý s ňú začrel aj dva tri rázy a dávali mu hojno másla, tak že on nikdá tak velikú almužnú do kláštera nedonésol jako vtedy na všetkých domácich počudování. Tí ženičky, tí babičky, kterým on sluboval, že sa jím máslo rozmnoží, ked sa ho len s tú lužičkú dotknú, o dva tri dni jedna k druhéj behali, mluvíce: „Och, súsedka moja, veru sa mne zdá, že je mého másla vícej, jako ho bolo, ked som ho s tú svatú lužičku odebrala."

Bývalá Fándlyho fara v Naháči, kde písal svoje spisy   Zdroj: obecnahac.sk

Cirkevná vrchnosť označila dielo za ´nehodné kresťanského človeka´
Dielo Dúverná zmlúva si ešte v roku vydania 1789 všimli Fándlyho cirkevní nadriadení. Kanonik Jozef Kluch po posúdení Fándlyho práce píše (kritizuje nielen jej obsah, ale aj jazyk):

Je to kniha, ktorá, hoci sa snaží vystihnúť zvláštnosť a spôsobnosť slovenského, v Uhorsku užívaného jazyka, predsa je vo svojom slohu nacelkom sedliacka. K tomu krajne oplýva prílišnou autorovou závisťou proti rehoľným mužom i rádom a predstavuje ich rovno uštipačne i utŕhačne pre nespočetné, čiastočne neisté, čiastočne priamo s babskými klebetami miešané, čiastočne v niečom azda pravdivé, ale z jednotlivých osôb a prípadov na ich všeobecnú hanbu pritiahnuté, nerozumne a okrem toho aj zveličene podané výpovede, veru neobozretne do tlače dané. Slovom, usiluje sa dokázať o nich, že sú pre zaostalosť vo vzdelanosti, pre lestné úskoky proti kresťanskému ľudu, pre jeho nespočetné nadužívania akoby zjavnými úbožiakmi a vlastné verejnosti škodlivými podvodníkmi, aj potupne to predkladá so všetkou účinnosťou slov nielen literárnemu svetu, ale aj ľudu. Nech sa hanbí toto storočie za takéhoto autora a za takéto nehanebné, kresťanského človeka, Kristom odporúčanej lásky aspoň mierne vedomého, nehodné dielo, ktoré veru nevzdeláva, no istotne uráža. (podľa prekladu z latinčiny od historika A. A. Baníka).

Fándly by dal sochu z františkánskeho kláštora radšej pred farský kostol
Keď sa po rozhodnutí cisára Jozefa II. ocitol medzi zrušenými, ´neužitočnými´ kláštormi v roku 1786 aj františkánsky komplex sv. Kataríny v Malých Karpatoch (´Katarínka´), farár z blízkej dediny Naháč- Juraj Fándly to považoval za veľmi rozumné rozhodnutie - ako dal najavo aj v knihe Dúverná zmlúva. Autor v diele spomína aj súsošie Kalvárie z františkánskeho kláštora, ktoré vraj bolo zhotovené za ´peníze vydrankané od chudoby´.

Fándly - ´prorok´
Tento sakrálny objekt označil Juraj Fándly za ´darebnú útratu´. Podľa neho sa súsošie mohlo skôr využiť ´na ozdobu chudobných fárskych kostelov´. Rozsiahly barokový františkánsky komplex sv. Kataríny v Malých Karpatoch po zrušení Jozefom II. nenávratne schátral, no súsošie Kalvárie sa predsa len zachovalo - po smrti Juraja Fándlyho ho previezli do blízkej dediny Dechtice, kde stojí pred farským kostolom dodnes - autor Dúvernej zmlúvy sa tak stal nechtiac ´prorokom´. Súsošie Kalvárie z ´Katarínky´:

Súsošie Kalvárie pred farským kostolom v Dechticiach   Zdroj: slovakia.travel

Fándly opisuje súsošie
Diabol Titinillus z Dúvernej zmlúvy o súsoší Kalvárie, ktoré zostalo pred opusteným františkánskym kláštorom, hovorí:

Vím já jeden včul prázny, volakedy frančiškánsky klášter, S. Katerina menuvaný. Stojí pred ním veliká štácia na spúsob hory Kalvárie, z kresaného kamena vystavená, na nej veliký kríž s figúru Spasitela našého, pod ním na tej istéj kalvárie kamenskéj stojí velká figúra Panny Márie, z druhéj strany svatého Jána, všetko z kamena.

Fándly: ´Stojí tam aj bude stát v horách darebná útrata na památku´
Podľa Fándlyho peniaze vynaložené na takéto súsošia nie sú rozumne využité:

Hle, na taký cíl a konec, na ozdobu mnískych kostelov a klášterov, na rozmnožení mnískych pobočných, nepotrebných pobožností spižuvali sa. Na obnóvkach od chudoby vydrankali sa peníze, nemohlo sa to ináč utrovit? Mohla sa táto mast draho predat, mohla sa dat na obživení chudobných fárnikov alebo na ozdobu chudobných fárskych kostelov. Stojí tam aj bude stát v horách darebná útrata na památku...

´Katarínka´ - rozsiahly barokový komplex talianskeho architekta Pietra Spazza
Františkánsky barokový komplex sv. Kataríny dal postaviť taliansky majster Pietro Spazzo. Rekonštrukcia ´Katarínky´podľa www.katarinka.sk:Rekonštrukcia ´Katarínky´

Baroková stavba spustla:

 Súčasné ruiny ´Katarínky´   Zdroj: katarinka.sk

V roku 1790 sa znepokojená cirkevná vrchnosť opäť zaoberala Fándlyho spismi
V polovici roka 1790 sa cirkevná vrchnosť v Trnave opäť zaoberala Fándlyho spismi - tentoraz rukopismi, ktoré už boli v trnavskej tlačiarni, ale pred tlačou sa dostali do rúk generálneho vikára v Trnave, ktorého nenechal ľahostajným najmä skonfiškovaný Fándlyho latinský spis s maďarským názvom Igaz hazafi intésre (Na opravdivú vlasteneckú výstrahu). Išlo o súbor, výklad a obranu dávnejších i novších uhorských zákonných opatrení, ktorými sa zabezpečujú rôzne práva, výhody a úľavy poddaných, najmä sedliakov.

Fándly chcel údajne popudiť k vzbure ´hrubý a nevzdelaný ľud´
Cirkev uložila Fándlymu za spisy trest - zavrieť do kláštora františkánov, ktorých ´urážal´, a to na 14 dní, s prísnym zachovaním pôstu o samom chlebe i vode v stredu i v piatok. Juraj Fándly nastúpil na výkon trestu do trnavského františkánskeho kláštora 21. septembra 1790, no prepustili ho 29. septembra - 5 dní trestu mu odpustili. V trestnom rozsudku, ktorý po posúdení veci vyniesla voči Fándlymu konzistoriálna cirkevná rada, sa o Fándlyho previnení a treste píše:

...Aby ctený Juraj Fándly, naháčsky farár, protiviaci sa svojej zákonitej vrchnosti a neobyčajne vzdorovitý človek preto, že proti opakovanému napomenutiu vikariátneho úradu, ba i proti zákazu tohto metropolitného konzistória, tajne zaniesol do tunajšej typografie na vytlačenie nové a od jeho prvších horšie práce, najmä onu záhubnú, ktorá má názov Igaz hazafi intésre (...), ba ktorý- bodaj by nie - touto poslednou svojou prácou chcel - on, čo ako farár by mal byť učiteľom pokoja i milovníkom lásky - hrubý a nevzdelaný ľud popudiť k vzbure priamo so zaslepenou odvážnosťou - aby na spasiteľnú duševnú rekolekciu a na korekciu uzavretý bol do konventu otcov františkánov, ktorých posvätný rád i sám svojimi seberovnými spismi všelijako tupil, a to na 14 dní, s prísnym zachovaním pôstu o samom chlebe i o vode v stredu i v piatok. (podľa prekladu z latinčiny A. A. Baníka)

 Trnavský kostol františkánov sa nachádza vedľa kláštora   Zdroj: wikipedia.org

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nový premiér? Ako sa Danko Slotovi aj Ficovi vymkol z rúk

V popularite predbehol aj trojnásobného premiéra Roberta Fica a SNS, ktorej šéfuje, ako jediná z koaličných strán preferenčne rastie.

ŠPORT

Tatar posunul Tím Európy do finále Svetového pohára

O góly európskeho výberu sa postarali výlučne Slováci.

KOMENTÁRE

Dankov vzostup nemá iba jednu príčinu. Je ich viac

Predsedovia Smeru a Mosta prekročili zenity svojich možností.


Už ste čítali?