Emily Dickinsonová: Srdce chce najskôr slasť, potom - zomrieť

Autor: Roman Kebísek | 2.2.2013 o 21:05 | (upravené 17.8.2013 o 22:13) Karma článku: 6,01 | Prečítané:  1241x

Americká poetka Emily Dickinsonová (1830-86) dokázala z malých zážitkov vydestilovať existenciálnu esenciu a podať ju na minimálnej ploche. Svojou skratkovitosťou, zhutnenosťou - aj záhadnosťou zostáva stále moderná a aktuálna.

Kreslený portrét Emily s rukopisom jej brata Austina z archívu Yale university:

Portrét E. Dickinsonovej   Zdroj: http://www.library.yale.edu/

.

17-ROČNÚ EMILY UČIL POETICKY VNÍMAŤ SVET MLADÝ PRÁVNIK NEWTON

V právnej kancelárii otca Emily Dickinsonovej v mestečku Amherst pracoval v rokoch 1847-49 Benjamin Franklin Newton (1821-53) - o deväť rokov od nej starší. Mladý muž mal mimoriadne rád literatúru a zasväcoval do nej aj vnímavú Emily. Po jeho odchode do iného mesta - do Worcesteru - boli obaja naďalej v styku - písomnom. Emily si k Benjaminovi Newtonovi vybudovala až obdivný vzťah - veľkou ranou pre ňu preto bola jeho predčasná smrť. Duchovnému v mieste Newtonovho bydliska Edwardovi Everettovi Haleovi v roku 1854, niekoľko mesiacov od pohrebu Benjamina, 24-ročná Emily napísala (´pracovné´ preklady):

Mr Newton was with my Father two years, before going to Worcester - in pursuing his studies, and was much in our family. I was then but a child, yet I was old enough to admire the strength and grace, of an intellect far surpassing my own, and it taught me many lessons, for which I thank it humbly, now that it is gone. Mr Newton became to me a gentle, yet grave Preceptor, teaching me what to read, what authors to admire, what was most grand or beautiful in nature, and that sublimer lesson, a faith in things unseen, and in a life again, nobler, and much more blessed -

Pán Newton bol u môjho otca dva roky, než išiel do Worcesteru - pokračovať v štúdiách, a bol často v našej rodine. Bola som vtedy iba dieťa, ale bola som dosť stará na to, aby som obdivovala silu a ušľachtilosť intelektu, ktorý ďaleko prevyšoval môj vlastný, a to ma veľa naučilo, za čo pokorne teraz ďakujem, keď už ho niet. Pán Newton sa pre mňa stal láskavým, ale vážnym Preceptorom, ktorý ma učil čo čítať, ktorých autorov obdivovať, čo je najvznešenejšie alebo najkrajšie v prírode a tomu vyššiemu, viere v neviditeľné veci, a v život opätovne, šľachetnejší a oveľa viac požehnaný -

.

DVA POETICKÉ VALENTÍNSKE TEXTY 19-ROČNEJ DICKINSONOVEJ DVOM MUŽOM

Prvým publikovaným textom Emily Dickinsonovej je anonymný valentínsky list zverejnený v študentskom časopise v r. 1850, keď mala 19 rokov. Adresátom bol podľa literárnej vedy zrejme nádejný pastor George Gould, spolužiak jej staršieho brata Austina. Ide o originálnu poetickú pozvánku na stretnutie - adresát môže podľa Emily prísť - počas východu slnka, západu alebo počas novu mesiaca. Buď v zlate, purpure či vo vrecovine, dostaviť sa môže pešo, na voze alebo v koči - autorka dodáva, že bez ekvipáže. Pozvaný má mať so sebou svojho ducha, dušu alebo telo - jej je to jedno. Úryvok z listu:

Sir, I desire an interview; meet me at sunrise, or sunset, or the new moon - the place is immaterial. In gold, or in purple, or sackcloth - I look not upon the raiment. With sword, or with pen, or with plough - the weapons are less than wielder. In coach, or in wagon, or walking, the equipage far from the man. With soul, or spirit, or body, they are all alike to me. With host or alone, in sunshine or storm, in heaven or earth, some how or no how - I propose, sir, to see you. And not to see merely, but a chat, sir, or a tete-a-tete, a confab, a mingling of opposite minds is what I propose to have. I feel sir that we shall agree.

Pane, túžim po rozhovore; stretnite sa so mnou pri východe slnka alebo pri západe, alebo pri nove mesiaca - miesto je nepodstatné. V zlate, v purpure alebo vo vrecovine - nepozerám sa na oblečenie. S mečom, perom alebo pluhom - zbrane sú menej ako ich nosič. V koči, na voze alebo pešo, ekvipáž ďaleko od človeka. S dušou, duchom alebo telom, všetky sú pre mňa to isté. S hostiou alebo sám osebe, za slnka alebo búrky, na nebi alebo na zemi, nejako alebo nijako - navrhujem Vám, pane, vidieť Vás. A nie len vidieť, ale rozhovor, pane, alebo tete-a-tete, rozprávanie, miešanie opačných myslí je to, čo navrhujem. Cítim, pane, že sa dohodneme.

Na začiatku listu Dickinsonová ´čarovala´: Magnum bonum, harum scarum..
List publikovali 7. februára 1850 v študentskom časopise Indicator, ktorý vychádzal na škole v meste Amherst, kde Emily Dickinsonová žila. Napísala ho pri príležitosti sviatku patróna zaľúbencov sv. Valentína. Začína sa tiež originálne - Dickinsonovej latinsko-anglickou skomoleninou, ktorá pripomína zaklínanie. Pôsobí nezrozumiteľne, ale dá sa z nej všeličo vydedukovať:

Magnum bonum, „harum scarum", zounds et zounds, et war alarum, man reformam, life perfectum, mundum changum, all things flarum?

Najstaršia báseň Dickinsonovej je hravý flirt pre starého mládenca
V prostredí Emily Dickinsonovej si v čase sviatku sv. Valentína ľudia neprejavovali svoju náklonnosť iba jeden deň ale dlhšie obdobie. Z roku 1850 sa zachovali dve valentínky 19-ročnej Emily - dvom mužom. S istým odstupom po publikácii valentínskeho listu poslala poetka valentínsku báseň 30-ročnému právnemu partnerovi svojho otca, stále slobodnému E. Bowdoinovi. Je to najstaršia známa báseň Emily Dickinsonovej - ide o hravý flirt napísaný parodizovaným vznešeným štýlom.

Dickinsonová adresátovi: Všetko si hľadá pár
V podtóne Dickinsonovej básne je adresátovo staromládenectvo - autorka opakuje motív, že všetko na svete si hľadá pár. Hoci neskôr ako poetka výrazne ustúpila od tradičnej interpunkcie a syntaxe, v najstaršej zachovanej básni píše klasickým veršom. Úryvok:

Oh the Earth was made for lovers, for damsel, and hopeless swain,
Ó, Zem bola vytvorená pre milencov, pre slečnu a zúfalého mládenca,
for sighing, and gentle whispering, and unity made of twain,
pre vzdychy a nežný šepot a jednotu urobenú z dvoch,
all things do go a courting, in earth, or sea, or air,
všetko si dvorí, na zemi, v mori, vo vzduchu,
God hath made nothing single but thee in his world so fair!
Boh nič neurobil jednotlivé, ani teba vo svojom svete takom krásnom!
The bride, and then the bridegroom, the two, and then the one,
Nevesta a ženích, dvaja a potom jedno,
Adam, and Eve, his consort, the moon, and then the sun;
Adam a Eva, jeho manželka, mesiac a slnko;
the life doth prove the precept, who obey shall happy be,
život overuje tú zásadu, kto sa podriadi, bude šťastný,
who will not serve the sovreign, be hanged on fatal tree.
kto nebude poslúchať vládcu, obesia ho na osudný strom.

Dickinsonovej valentínske dvojice: ´červ a smrteľník´ či ´smrť a živý človek´
Mladučká Emily Dickinsonová použila pri vymenúvaní ´valentínskych´ dvojíc v jednom verši aj originálne páry ako ´červ, dvoriaci smrteľníkovi´, resp. ´smrť, ktorá si robí nárok na žijúcu nevestu´: ´The worm doth woo the mortal, death claims a living bride´. O niekoľko rokov poetka použila podobné verše ´Death is the supple Suitor/ That wins at last´, ktoré hovoria o ´smrti ako šikovnom pytačovi, ktorý nakoniec vyhráva´- na začiatku inej básne (viac o tom ďalej).

Adresát sa nikdy neoženil
Adresát Dickinsonovej valentínky, 30-ročný slobodný mládenec Elbridge Bowdoin, uchovával hravú a mierne provokatívnu báseň o šťastnom živote v páre po celý život - no nikdy sa neoženil. Žil 70 rokov.

.

EMILY DICKINSONOVÁ: SÚ MOJE VERŠE ŽIVÉ? DÝCHAJÚ? -

Básne Emily Dickinsonovej, ktoré publikovali (len časopisecky) počas jej života, by sa dali spočítať na prstoch. Aj tie nevychádzali pod jej menom a ich znenie redakcia menila. Emily ale o publikovanie svojich veršov ani nestála - zato ich rada posielala literárnym redaktorom a zaujímal ju ich súd. No literárna verejnosť o nej nevedela. Dickinsonová prežila veľkú časť svojho života ako stará dievka, ktorá sotva vychádzala z otcovského domu v puritánskej lokalite Ameriky. Keď zomrela, našli prekvapení príbuzní v jej pozostalosti stovky a stovky svetu neznámych básní. Boli iné ako asketický vonkajšok Dickinsonovej - hrali plnosťou života, svedčili o búrkach a drámach srdca a z poetického hľadiska boli odvážne a novátorské.

E. Dickinsonová - majsterka pomlčky
Emily Dickinsonová mala na svoju dobu svojrázny básnický rukopis, ktorým predbehla vývoj poézie, predovšetkým nekonvenčnou prácou s interpunkciou a syntaxou. Bola ´majsterka pomlčky´ - používala ju niekedy takmer univerzálne a často ňou nahrádzala bodku na konci vety:

That I did always love
I bring thee Proof
That till I loved
I never lived - Enough -

Že som naozaj vždy ľúbila
Prinášam ti Dôkaz
Že kým som neľúbila
Nikdy som nežila - Dostatočne -

That I shall love alway -
I argue thee
That love is life -
And life hath Immortality -

Že budem ľúbiť vždy -
Argumentujem ti
Že láska je život -
A život má Nesmrteľnosť -

This - dost thou doubt - Sweet -
Then have I
Nothing to show
But Calvary -

Toto - spochybňuješ - Sladký -
Potom nemám
Nič čo by som ukázala
Iba Golgotu -


E. Dickinsonová aj listy písala ´svojou poetikou´ - na konci viet - pomlčky
Keď v roku 1862 literárny publicista Thomas Wentworth Higginson vyzval začínajúcich básnikov, aby mu dali o sebe vedieť, ozvala sa aj Emily. List mal osobitú syntax, interpunkciu a dikciu vôbec. Dickinsonovej mimovoľná charakteristika poézie v liste má všeobecný zmysel - báseň musí ´žiť´ a ´dýchať´:

Mr Higginson,
Are you too deeply occupied to say if my Verse is alive?
The Mind is so near itself - it cannot see, distinctly - and I have none to ask -
Should you think it breathed - and had you the leisure to tell me, I should feel quick gratitude -
If I make the mistake - that you dared to tell me - would give me sincerer honor - toward you -
I enclose my name - asking you, if you please - Sir - to tell me what is true?
That you will not betray me - it is needless to ask - since Honor is it's own pawn -

Pán Higginson,
Ste príliš zaneprázdnený, aby ste mi povedali, či sú moje Verše živé?
Myseľ je tak blízko seba - nevidí, zreteľne - a ja sa nemám koho opýtať -
Ak si myslíte, že dýchajú - a ak by ste mali čas mi to povedať, cítila by som veľkú vďačnosť -
Ak robím chybu - to, že by ste sa mi odvážili povedať - dalo by mi hlbšiu úctu - k vám -
Prikladám svoje meno - pýtam sa vás, či by ste prosím - Pane - mi povedali, čo je pravda?
Že ma neoklamete - je zbytočné žiadať - lebo Česť je sama sebe zárukou -

.

DICKINSONOVÁ: ZA CHVÍĽU EXTÁZY PLATÍME ROKMI MÚK

V osobnom aj literárnom živote Emily Dickinsonovej má kľúčové miesto obdobie po jej tridsiatke začiatkom 60-tych rokoch 19. storočia. V tomto čase bola mimoriadne básnicky produktívna a zároveň radikálne zmenila spôsob života - doslova sa utiahla do svojej izby, prakticky až do konca života prestala opúšťať rodičovský dom, kde žila. Kontakt so svetom obmedzila na najbližšie okolie a korešpondenciu. Izbička v Amhertse, v ktorej bývala Emily Dickinsonová (dnes múzeum Emily D.):

Izba Emily   Zdroj: www.museums10.org

Dickinsonová: Zažila som hrôzu. Píšem básne, lebo sa bojím
Dňa 25. apríla 1862 v liste literátovi Thomasovi W. Higginsonovi, ktorému poslala básne, napísala:

I made no verse - but one or two - until this winter - Sir - I had a terror - since September - I could tell to none - and so I sing, as the Boy does by the Burying Ground - because I am afraid -

Nepísala som básne - iba jednu alebo dve - do tejto zimy - pane - zažívala som hrôzu - od septembra - nemohla som to nikomu povedať - a tak spievam ako chlapec pri cintoríne - pretože sa bojím -

Emily: ´Ak vidíš postrelené vtáča, ktoré tvrdí, že nie je postrelené, uveríš?´
O akú ´hrôzu´ v živote E. Dickinsonovej išlo, sa presne nevie. Možno súvisela s tzv. listami ´Pánovi´ (Master). Ide o zachované Dickinsonovej konspekty listov, napísané v tomto období. Nevie sa, či listy boli aj odoslané. Adresáta oslovuje Master (´Pán´). Kto sa za týmto oslovením skrýva, nevedno. Konspekty svedčia o citovo rozorvanom ľúbostnom vzťahu pisateľky k adresátovi. Jeden z listov (datovaný literárnou vedou do obdobia leta 1861) sa začína nasledovne:

Master. If you saw a bullet hit a Bird - and he told you he wasn't shot - you might weep at his courtesy, but you would certainly doubt his word -

Pán. Keby si videl, ako náboj zasiahne vtáka - a on ti povedal, že nebol postrelený - možno by si plakal nad jeho zdvorilosťou, ale určite by si pochyboval o jeho slove -

Dickinsonová: Za chvíľu extázy platíme rokmi múk
Jedna z básni Emily Dickinsonovej hovorí o trpkom pomere ´extázy´ a ´múk´ v živote:

For each ecstatic instant
Za každú extatickú chvíľu
We must an anguish pay
musíme mukami platiť
In keen and quivering ratio
v ostrom a chvejúcom sa pomere
To the ecstasy.
k extáze.

For each beloved hour
Za každú milovanú hodinu
Sharp pittances of years,
rezavé almužny rokov,
Bitter contested farthings
trpko vybojované drobné
And coffers heaped with tears.
a truhlice naplnené slzami.

.

DICKINSONOVÁ NEMALA ZÁUJEM O PUBLIKOVANIE

O Emily Dickinsonovej vedeli za jej života v podstate len v jej malom mestečku Amherst v Massachusetts, aj to ju poznali iba ako milú uzavretú ženu, ktorá má rada kvety a sem-tam niekomu napíše verše. Keď po smrti Emily robila v izbe nebohej jej sestra Lavinia poriadok, narazila na zápisy vyše 1700 básní, o ktorých nikto nevedel.

Lavinia básne publikovala
Lavinia sa postarala o knižné vydanie pre svet neznámych básní. Účinok Dickinsonovej poézie na americkú verejnosť a kritiku bol závratný - Emily, za života ´nepovšimnutá´ žena, sa dostala rovno na piedestál svetovej lyriky - vďaka hĺbke a kvalite svojej tvorby a originálnej práci s veršom. Svojimi inováciami oslobodila poéziu od zaužívaných ´pravidiel´ a otvorila tak nové cesty jej ďalšiemu vývinu. Jej básne sú unikátne hutnosťou obsahu na krátkej ploche.

List Dickinsonovej Higginsonovi zo 7. 6. 1862
Je známe, že Emily Dickinsonová posielala svoje básne iba niekedy v listoch svojim priateľom alebo literátom, od ktorých chcela iba ich posudok, ktorého sa aj tak pri svojej tvorbe nedržala. Keď jej literát Thomas W. Higginaon napísal, aby ešte s publikovaním počkala, 7. 6. 1862 mu odpísala:

I smile when you suggest that I delay ´to publish´ - that being foreign to my thought, as Firmament to Fin -

Usmievam sa, keď mi navrhujete, aby som odložila ´publikovanie´, to je cudzie mojej mysli, ako nebesia plutve -

Z nekrológu Emily
18. mája 1886, tri dni po smrti Emily Dickinsonovej, vyšiel v tlači jej nekrológ, ktorého autorkou bola jej švagriná a celoživotná spriaznená duša Susan (o ich vzťahu ďalej) a v ktorom napísala:

Her talk and her writings were like no one´s else, and although she never published a line, now and then some enthusiastic literary friend would turn love to larceny, and cause a few verses surreptitiously obtained to be printed. Thus, and through other natural ways, many saw and admired her verses, and in consequence frequently notable persons paid her visits, hoping to overcome the protest of her own nature and gain a promise of occasional contributions at least to various magazines.

Hovorila a písala ako nikto iný a hoci nikdy nepublikovala ani riadok, z času na čas jej nejaký nadšený literárny priateľ z lásky ukradol a dal pár tajne získaných veršov vytlačiť. Takto a inými prirodzenými spôsobmi mnohí videli a obdivovali jej verše, v dôsledku čoho ju často navštevovali významní ľudia, ktorí dúfali, že prekonajú odpor vlastný jej povahe a získajú prísľub aspoň jej príležitostných príspevkov do rôznych časopisov.

Dickinsonová: Som ´nikto´
Prečo nemala Emily Dickinsonová záujem o publikáciu svojej tvorby a počas života ani nepublikovala? V jednej z básní napísala, že nechce byť ´niekto´, ale chce byť ´nikto´ a zároveň sa pýta čitateľa, či je tiež ´nikto´. Báseň dáva literárna veda do súvislosti s jej nezáujmom o verejné publikovanie:

I'm Nobody! Who are you?
Som Nikto! Kto si ty?
Are you - Nobody - too?
Si - Nikto - tiež?
Then there's a pair of us!
Potom je nás pár!
Don't tell! they'd advertise - you know!
Nehovor to! rozhlásili by to - vieš!

How dreary - to be - Somebody!
Aké nudné - byť - Niekto!
How public - like a Frog -
Aké verejné - ako Žaba -
to tell one's name - the livelong June -
hovoriť svoje meno - po celý jún -
To an admiring Bog!
obdivujúcemu Močiaru!

E. Dickinsonová: Toto je môj list svetu
V pozostalosti E. Dickinsonovej sa však našla aj báseň, ktorá by mohla svedčiť o jej úvahách publikovať svoju tvorbu:

This is my letter to the World
Toto je môj list svetu,
That never wrote to Me -
ktorý mi nikdy nenapísal -
The simple News that Nature told -
Jednoduchá správa, ktorú povedala príroda -
With tender Majesty
s nežnou majestátnosťou

Her Message is committed
Jej posolstvo je zverené
To Hands I cannot see -
rukám, ktoré nevidím -
For love of Her - Sweet - countrymen -
pre lásku k nej - sladkí - krajania -
Judge tenderly - of Me
súďte jemne - o mne

.

´SESTRA´ EMILY DICKINSONOVEJ - ŠVAGRINÁ SUSAN

Najspriaznenejšou dušou Emily Dickinsonovej bola jej švagriná Susan (1830-1913), manželka jej brata Austina. Vzťah Emily k Susan, ktorú nazývala aj svojou ´sestrou´, bol mimoriadne vrúcny, o čom hovoria listy a básne, ktoré jej adresovala.

List Emily Susan z 11. júna 1852
Úryvok z listu Emily Susan písaného 11. júna 1852, ktorý hovorí o výnimočnom mieste adresátky v duši pisateľky:

Susie, forgive me Darling, for every word I say - my heart is full of you, none other than you in my thoughts, yet when I seek to say to you something not for the world, words fail me; If you were here, and Oh that you were, my Susie, we need not talk at all, our eyes would whisper for us, and your hand fast in mine, we would not ask for language -

Susie, odpusť mi, miláčik, každé slovo, ktoré poviem - moje srdce je ťa plné, nikto iný ako ty v mojich myšlienkach, ale keď sa ti usilujem niečo povedať nie pre svet, nemám slov; keby si tu bola a, och, aby si tu bola, moja Susie, nemusíme vôbec hovoriť, naše oči by šepkali pre nás a tvoja ruka pevne v mojej, nevyžadovali by sme reč -

Ich domy stáli vedľa seba
Emily prežila život v rodičovskom dome v mestečku Amherst (mal názov Homestead). Keď si jej brat Austin vzal Susan, novomanželom postavili nový dom hneď vedľa (mal názov Evergreens). Emily, ktorá zostala bývať s rodičmi a mladšou sestrou Laviniou, niekedy o švagrinej Susan hovorila ako o svojej druhej sestre, ako napr. aj v nasledovnej básni:

One Sister have I in our house,
Jednu sestru mám v našom dome
And one, a hedge away.
a jednu o plot ďalej.
There's only one recorded,
Iba jedna je zapísaná,
But both belong to me.
ale obe mi patria.

One came the road that I came -
Jedna prešla cestu, ktorú aj ja -
And wore my last year's gown -
a nosila moje vlaňajšie šaty -
The other, as a bird her nest,
tá druhá, ako vták svoje hniezdo
Builded our hearts among.
naše srdcia zviazala.

She did not sing as we did -
Nespievala ako my -
It was a different tune -
bola to iná melódia -
Herself to her a music
sama sebe hudbou
As Bumble bee of June.
ako čmeliak v júni.

Today is far from Childhood -
Dnes je ďaleko od detstva -
But up and down the hills
ale hore a dolu vrchmi
I held her hand the tighter -
držala som jej ruku o to pevnejšie -
Which shortened all the miles -
čo skrátilo všetky míle -

And still her hum
a stále jej bzukot
The years among,
roky
Deceives the Butterfly;
klame motýľa;
Still in her Eye
stále v jej oku
The Violets lie
fialky ležia
Mouldered this many May.
rozpadnuté toľkokrát v máji.

I spilt the dew -
Rozliala som rosu -
But took the morn -
ale vzala ráno -
I chose this single
star
vybrala som si túto jedinú hviezdu
From out the wide night's numbers -
zo širokého množstva noci -
Sue - forevermore!
Sue - navždy!

.

EMILY DICKINSONOVÁ: SRDCE CHCE NAJSKÔR SLASŤ, POTOM - ZOMRIEŤ

Pre Dickinsonovú je typická dráma vzťahu extázy a bolesti, resp. smrti nie ako úplného konca, ale ako existenčného stavu. V básni The Heart asks Pleasure - first -, ktorú literárny vedec Thomas H. Johnson datuje do roku 1862 a ďalší znalec Dickinsonovej tvorby Ralph W. Franklin do roku 1863, Emily spája obe témy. Dochádza tak k ´vypočítavaniu údelu srdca´ - najskôr je to túžba po slasti, potom bolesť a snaha zbaviť sa jej, nasleduje umŕtvovanie utrpenia až do znecitlivenia - na konci je očakávanie, že dostane ´privilégium´ zomrieť:

The Heart asks Pleasure - first -
And then - Excuse from Pain -
And then - those little Anodyness
That deaden suffering -
And then - to go to sleep -
And then - if it should be
The will of it's Inquisitor
The privilege to die -


Srdce žiada Slasť - najskôr -
A potom - Oslobodenie od Bolesti -
A potom - tie malé Sedatíva
Ktoré umŕtvujú utrpenie -
A potom - ísť spať -
A potom - keby to bola
Vôľa jeho Inkvizítora
Privilégium zomrieť -

Emily v liste Sue: Môžeš ísť alebo zostať - je iba jedna možnosť
K pozostalosti Emily Dickinsonovej patrí aj jej množstvo zachovaných listov, z ktorých mnohé majú vysoký stupeň literárnosti. V liste zrejme z roku 1854 priateľke Sue, neskoršej švagrinej, ku ktorej mala veľmi blízky vzťah, Emily tvrdí, že citová strata býva horšia ako smrť. Úryvok:

Sue - you can go or stay - There is but one alternative - We differ often lately, and this must be the last. You need not fear to leave me lest I should be alone, for I often part with things I fancy I have loved, - sometimes to the grave, and sometimes to an oblivion rather bitterer than death - thus my heart bleeds so frequently that I shant mind the hemorrhage, and I can only add an agony to several previous ones, and at the end of day remark - a bubble burst!

Sue - môžeš ísť alebo zostať - Je iba jedna možnosť - V poslednom čase máme často nezhody a toto musí byť naposledy. Nemusíš sa báť opustiť ma len preto, aby som nebola sama, lebo ja sa často lúčim s vecami, o ktorých si myslím, že som ich mala rada, - niekedy do hrobu a niekedy do zabudnutia ešte trpkejšieho ako smrť - a tak moje srdce krváca tak často, že mi nebude prekážať to krvácanie a môžem iba pridať agóniu k niekoľkým predchádzajúcim a na konci dňa si všimni - bublina praskla!

.

DICKINSONOVEJ BÁSEŇ WILD NIGHTS

Keď literát Thomas W. Higginson pripravoval v roku 1891 na vydanie druhý zväzok básní ´po smrti objavenej´ Emily Dickinsonovej, ktorá prežila druhú časť života značne izolovaná od okolitého sveta a neopúšťala svoj rodičovský dom, pozastavil sa nad jej básňou Wild Nights (Divoké noci). Páčila sa mu, ale mal pochybnosti, či ju naozaj uverejniť. Nebol si istý, či ju čitatelia ´správne´ pochopia, či ´v nej neuvidia to, čo do nej autorka nevložila´. Báseň nekorešpondovala s predstavou o Emily Dickinsonovej ako o zdržanlivej, utiahnuto žijúcej nevydatej ženy v americkom puritánskom mestečku Amherst. Báseň Wild Nights nakoniec do zbierky zaradili.

Obavy Higginsona
Keď sa po smrti Emily Dickinsonovej našlo netušené množstvo jej básní, dostali sa do rúk literárnych publicistov Thomasa W. Higginsona a Mabel Loomisovej-Toddovej, ktorí ich pripravili na vydanie. 21. apríla 1891, pri príprave druhého zväzku, Higginson Toddovej písal:

One poem only I dread a little to print - that wonderful ‘Wild Nights,' - lest the malignant read into it more than that virgin recluse ever dreamed of putting there.

Jednu báseň sa len trocha obávam tlačiť - tú prekrásnu Wild Nights - aby niekto zlomyseľný do nej nevkladal viac, ako tá panenská samotárka vôbec snívala tam dať.


Báseň Wild Nights:

Wild Nights - Wild Nights!
Divoké noci - divoké noci!
Were I with thee
Keby som bola s tebou,
Wild Nights should be
divoké noci by boli
Our luxury!
naším potešením!

Futile - the Winds -
Márne - vetry
To a Heart in port -
pre srdce v prístave -
Done with the Compass -
Preč s kompasom -
Done with the Chart!
preč s mapou!

Rowing in Eden -
Veslovanie v raji -
Ah, the Sea!
Ach, to more!
Might I but moor - Tonight -
Keby som len mohla len zakotviť - dnes v noci -
In Thee!
v tebe!

Rukopis básne Wild Nights od Emily   Zdroj: wikipedia.org

Zmyselný obraz viktoriánsky oblečenej Dickinsonovej od výtvarníčky
Kombinácia vonkajšej zdržanlivosti a ukrývanej vášne Emily Dickinsonovej inšpirovala aj výtvarníkov. Takto ´namierila svetlo´ na viktoriánsky oblečenú Emily Dickinsonovú pri jej písacom stolíku výtvarníčka Silja Goetz:

E. Dickinsonová - ako ju vidí výtvarníčka S. Goetz   Zdroj: http://bostonbookbums.com/

.

DICKINSONOVÁ: ČLOVEK, KTORÝ ZÁPASÍ O ŽIVOT, PREKONÁ SÁM SEBA

Podľa Emily Dickinsonovej - keď niekto dostane silný úder, po ktorom musí až zápasiť o život, je schopný podať nadľudský výkon. Poetka nazýva takúto vyhrotenú situáciu človeka, resp. svoje položenie - extázou smrti. Skala, z ktorej po údere vytryskne voda, je jedným zo série obrazov básne Dickinsonovej, ktoré hovoria o tom istom - poranenom človeku, ktorý v snahe prežiť prekoná sám seba. V básni je ďalej obraz smrteľne zasiahnutého jeleňa, ktorý práve vtedy skáče najvyššie, zašliapnutého meča, ktorý sa práve vtedy maximálne vzpruží, líca, ktoré je najčervenšie na tom mieste, kde to najviac páli, človeka, ktorý je najveselší vtedy, keď prežíva muky - aby ho neodhalili. Dickinsonovej skladba:

A wounded Deer - leaps highest -
Zranený jeleň - skáče najvyššie -
I've heard the Hunter tell -
počula som poľovníka hovoriť -
'Tis but the extasy of death -
je to len extáza smrti -
And then the Brake is still!

a potom húština stíchne!

The smitten Rock that gushes!
Skala po údere, ktorá strieka!
The trampled Steel that springs!c
Zašliapnutý meč, ktorý skočí!
A Cheek is always redder
Líce je vždy červenšie
Just where the Hectic stings!
práve tam, kde horúčka páli!

Mirth is the mail of Anguish
Veselosť je obranný štít úzkosti,
In which it cautious Arm,
ktorým sa opatrne vyzbrojí,
Lest anybody spy the blood
aby nikto nezbadal krv
And "you're hurt" exclaim!
a ´si zranená´ nezvolal!

Biblia - Dickinsonovej zdroj metafor
Pre Dickinsonovej poéziu je Biblia živým zdrojom metafor, ktoré si sémanticky posúva na vyjadrenie vlastných existenčných pocitov. Ešte úryvok z Biblie, ktorý poetka básnicky využila pri znázorňovaní svojej ´extázy smrti´ ako situácie po údere, keď v zúfalom úsilí prežiť aj zo skaly na púšti začne vytekať blahodarná voda (z knihy Exodus):

Potom na Pánov rozkaz tiahla celá izraelská pospolitosť po svojich stanoviskách z púšte Sin a utáborila sa v Rafidim, kde nebolo vody na pitie pre ľud. A ľud doliehal na Mojžiša a vravel: "Daj nám vodu na pitie!" Ale Mojžiš im odvetil: "Prečo sa vadíte so mnou a prečo pokúšate Pána?" Ale ľud, ktorý tam dychtil po vode, reptal proti Mojžišovi a vravel: "Načo si nás len vyviedol z Egypta?! Vari na to, aby si mňa, moje deti a môj dobytok umoril smädom?" Tu Mojžiš volal k Pánovi: "Čo si počnem s týmto ľudom?! Len trošku a ukameňovali by ma!" Pán odpovedal Mojžišovi: "Predstúp pred ľud, zober si niektorých starších z Izraela, do ruky si vezmi svoju palicu, ktorou si udieral Níl, a choď! Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť." A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela.

.

DICKINSONOVÁ: PYTAČOM, KTORÝ MA NAPOKON ZÍSKA, JE SMRŤ

Posledný známy list, či skôr lístok, adresovala vážne chorá Emily v máji 1886 svojim mladším sesterniciam Louise a Frances. Jeho obsahom boli iba dve slová - ´Called back´ (´Zavolaná späť´). Zakrátko, 15. mája 1886, Emily Dickinsonová zomrela. Nie je úplne jasné, čo jej ´posledná správa´ znamená. Kto ju zavolal a kam? Literárna vedkyňa Wendy Martinová tvrdí, že podľa jedného z možných výkladov si Emily, ktorej sa stále zhoršoval zdravotný stav, uvedomovala, že ju volá - smrť. Práve posledné napísané slová Emily Dickinsonovej ´Called back´ dala jej neter Martha vytesať na poetkin náhrobný kameň:

Náhrobný kameň E. Dickinsonovej s nápisom Called back   Zdroj: http://dan.drydog.com/helen/emily_dickinson/img8.html

Dickinsonová: Smrť je pytač, ktorý vyhrá nakoniec
Emily v jednej básni hovorí o smrti ako o tom z pytačov, ktorý nakoniec víťazí:

Death is the supple Suitor
Smrť je ten obratný pytač,
That wins at last -
ktorý vyhrá nakoniec -
It is a stealthy Wooing
Je to kradmé dvorenie,
Conducted first
ktoré robí najskôr
By pallid innuendoes
nevýraznými narážkami
And dim approach
a nejasným priblížením,
But brave at last with Bugles
ale odvážne nakoniec s trúbkami
And a bisected Coach
a rozpoleným kočom,
It bears away in triumph
odnáša preč víťazne
To Troth unknown
k sobášnemu sľubu neznámemu
And Kindred as responsive
a príbuzným takým citlivým
As Porcelain.
ako porcelán.

.

´NEMÁM ZBABELÚ DUŠU´ - BÁSEŇ BRONTËOVEJ NA POHREBE DICKINSONOVEJ

Emily Dickinsonová si nechala na svojom pohrebe predniesť báseň ´No coward soul is mine´ (Moja duša nie je zbabelec) od Angličanky Emily Brontëovej (1818-48). Táto báseň má mimoriadne miesto aj v živote samotnej britskej autorky, ktorá ju napísala v roku 1846 vo veku 28 rokov - nečakane ako svoju vôbec poslednú báseň - o dva roky zomrela. Báseň Emily Brontëovej:

No coward soul is mine,
Moja duša nie je zbabelec,
No trembler in the world's storm-troubled sphere:
netrasie sa v svete sužovanom búrkami:
I see Heaven's glories shine,
ja vidím slávu Neba žiariť
And Faith shines equal, arming me from Fear.
a Viera žiari rovnako a vyzbrojuje ma pred Strachom.

O God within my breast,
Ó, Boh v mojej hrudi,
Almighty, ever-present Deity!
všemocné, vždy prítomné Božstvo!
Life, that in me has rest,
Život, ktorý vo mne odpočíva,
As I, undying Life, have power in Thee!
pretože ja, nezomierajúci Život, mám silu v Tebe!

Vain are the thousand creeds
Márnych je tisíc kréd,
That move men's hearts: unutterably vain;
ktoré hýbu srdcami ľudí: nevysloviteľne márnych;
Worthless as withered weeds,
neschopných ako zvädnutá burina
Or idlest froth amid the boundless main,
alebo najničotnejšia slina v bezhraničnom mori

To waken doubt in one,
vzbudiť pochybnosť v niekom,
Holding so fast by Thy infinity,
držiacom sa tak pevne Tvojej nekonečnosti,
So surely anchored on
tak isto zakotveného na
The steadfast rock of Immortality.
pevnej skale Nesmrteľnosti.

With wide-embracing love
So široko objímajúcou láskou
Thy Spirit animates eternal years,
Tvoj Duch oživuje večné roky,
Pervades and broods above,
preniká a vznáša sa,
Changes, sustains, dissolves, creates, and rears.
mení, udržiava, rozpúšťa, tvorí a zdvíha.

Though earth and man were gone,
Aj keby zem a človek zanikli
And suns and universes ceased to be,
a slnká a univerzá prestali existovať
And Thou wert left alone,
a Ty si zostal sám,
Every existence would exist in Thee.
každá existencia by existovala v Tebe.

There is not room for Death,
Nie je miesto pre Smrť,
Nor atom that his might could render void:
ani atóm, ktorý by jej moc vydala ničote:
Since Thou art Being and Breath,
pretože Ty si Bytie a Dych
And what Thou art may never be destroyed.
a čo si Ty, nikdy nemožno zničiť.

.

JE ZNÁMA JEDINÁ SNÍMKA POETKY DICKINSONOVEJ

Doteraz je známa jediná overená snímka Emily Dickinsonovej. Je to dagerotyp približne z r. 1846. Emily mala 16 rokov:

E. Dickinsonová   Zdroj: wikipedia.org


E. DICKINSONOVÁ: TOTO JE BÁSNIK

Ešte úryvok z básne E. Dickinsonovej o poslaní básnika:

This was a Poet - It is That
Toto bol Básnik - To je, Že
Distills amazing sense
Destiluje úžasný zmysel
From ordinary Meanings -
Z obyčajných Významov -
And Attar so immense
A Esenciu takú nesmiernu
From the familiar species
Zo známych druhov,
That perished by the Door -
Ktoré zahynuli pri Dverách -
We wonder it was not Ourselves
Čudujeme sa, že nie My sami
Arrested it - before -
sme to Zachytili - predtým -

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?