1915, Jesenský po úteku z rak.-uhorskej armády k Rusom: Som Slovan!

Autor: Roman Kebísek | 30.5.2012 o 17:30 | (upravené 17.12.2012 o 10:27) Karma článku: 9,61 | Prečítané:  794x

Spisovateľa, právnika Janka Jesenského odvelili v máji 1915 v čase prvej svetovej vojny ako vojaka rakúsko-uhorskej armády bojovať proti Rusom na východný front. V júni sa zúčastnil na prvých bojoch a už v júli tento slovenský básnik a prozaik dezertoval k nepriateľovi. Následne sa v Rusku zapojil do snáh o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov; v Kyjeve redigoval slovenský legionársky časopis Slovenské hlasy. Po vojne sa vrátil do ´novej´ vlasti - Československa.

Jesenský: Nechcel som bojovať proti Rusom
Janko Jesenský v liste zo 7. júla 1928 českému literátovi Jaroslavovi Zatloukalovi na otázku, prečo prešiel cez vojnu k Rusom, odpovedal:

Dôvody jednoduché: Nechcel som bojovať proti Rusom. Nechcel som bojovať za vlasť, ktorá mi nikdy nebola vlasťou. Nechcel som bojovať za kráľa, ktorého som nikdy neuznal za svojho kráľa. Moje zámery boli: oslobodiť sa od tých pastierov, ktorí nás všetkých považovali za stádo a nás Slovanov za jatkový dobytok. Môj prechod bol ťažký. Horelo na všetkých stranách, mesiac svietil, na poliach bol videný každý jednotlivec. Skrývajúc sa vo vysokom obilí, dostal som sa k ránu ku hore, kde som pri neprestajnom tresku pušiek, cupkaní a sviste padajúcich guliek dlho ležal, až ma ranná zima prinútila vstať a zájsť opatrne ďalej do hory k malému kopcu. Na tento kopec som sa vydriapal, vytrčil hlavu a našiel Rusov. Jeden z nich ma zbadal, zaryčal od strachu a strelil na mňa z troch krokov. Nechápem, ako ma netrafil. Zavolal som na neho, aby nestrieľal, že som tiež Slovan. Ale on chcel väčší dôkaz istoty. Odpovedal mi, aby som zahodil flintu, čo keď som urobil, zažiarila jeho tvár úsmevom a ešte väčšmi sa potešil, keď videl, že som sám a ani jemu, ani ostatným Rusom nijaké nebezpečenstvo nehrozí. Ponúkol ma chlebom a slaninou, dal zapiť vodou a aby ma rakúska guľka netrafila, ponúkol mi miesto v zákope.

Jesenský opísal priebeh dezercie aj v spomienkovej knihe Cestou k slobode
Janko Jesenský vydal v roku 1933 knihu vojnových spomienok z 1. svetovej vojny pod názvom Cestou k slobode. Priebeh dezercie k Rusom opisoval nasledovne:

Slnko ešte nevyšlo a mňa triasla zima. Skorej od tejto zimy, ako od nebezpečenstva zdvihol som sa a zohnutý prešiel k najbližšiemu kopcu. Plazil som sa naň opatrne a nadvihol hlavu, aby som videl, čo je na ňom. „Rusi!" Stiahol som hlavu, ale jeden z nich ma už zbadal, zversky zareval, iste sa ma tak naľakal, ako ja jeho, mysliac si azda, že vediem celú kompániu, a vystrelil. Plameň som zazrel, ale hlava mi už bola v bezpečí. Guľka sa ma nedotkla, prelietla nado mnou. „Nestrieľaj! Ja Slavian!" zakričal som. „Tak bros vintovku!" on mne. Šmaril som mu manlicherku pod nohy. A Rus, ktorý strieľal, sa mi už aj usmial a ukázal mi zákop, aby som sa tam schoval.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?