Páter Máčaj – autor jednej z mála slovenských kníh v 18. storočí

Autor: Roman Kebísek | 29.3.2012 o 21:34 | (upravené 27.5.2012 o 17:35) Karma článku: 9,03 | Prečítané:  695x

V 18. storočí sa slovenčina prepracúvala do tlačených kníh veľmi ťažko. Autorom jednej z mála takýchto tlačí je pavlínsky páter z kláštora v Marianke pri Bratislave Alexander Máčaj. V roku 1718 sa mu podarilo vydať v Trnave svoje slovenské kázne aj s pozoruhodným latinským predhovorom, v ktorom sa sťažuje sa nedostatok slovenských kníh.

Alexander Máčaj a jeho kniha kázní
Marianku ako pútnické miesto spravoval rád pavlínov (r. 1786 ho spolu s ďalšími zrušil cisár Jozef II.). Pre slovenskú literatúru najvýznamnejší pavlín Alexander Máčaj (1660-1722) vydal v Trnave v roku 1718 knihu kázní Panes primitiarum aneb Chleby prvotín. Jej celý názov (upravený pravopis):

Panes primitiarum aneb Chleby prvotín lačnějícím Slova Božího dušem predložené; to jest: Kázne na nedele celého roku výbornými concepti z rozličných kníh vytaženými k snadnému pochopení náležitě vypravené; také výpovědmi Písma Svatého a výklady jak svatých otcúv tak i učitelúv Církvi svatéj hojnějši vysvětlené a k snadnějši výmluvnosti na pomoc novotných kazatelúv, také i k duchovnímu užitku a potešení lidu sprostějšiho, obširnějšim rozmluváním v slovenském jazyku ponajprv na světlo vydané: skrze velebného P. Fr. Alexandra Maczayho, Rádu svatého Pavla prvního pustevníka, slavnéj arciprovincii uherskéj profesa a v kláštere Maria Thalskem na ten čas kazatela.

Titulný list knihy kázní od A. Máčaja z r. 1718

Máčaj: Prečo by sa mal niekto uzdraviť, ak sa na jeho zdravie pije?
Máčaj chcel mravoučnými kázňami priviesť poslucháčov na správnu životnú cestu. Kritizoval napríklad alkoholizmus. V jednej kázni sa pýta, prečo by sa mal niekto uzdraviť, ak sa na jeho zdravie pije:

Kdož slýchal, aby nekdo z nemoci svéj ozdravěl, že pro zdraví jeho se druhý ožral? Ó, jiste nemúdrí takoví lidé! Pijú, pijú mnozí za zdraví jiných, dokud jim hrdlo stačí, ale místo zdraví i sami nemoc vypíjajú, když juž do hlavy bolení, do podagry, do suchéj nemoci a jiných neduživostí upadajú a v krátkém časi sami život svuj propíjajú."

Máčajove kázne poučujú a vyvolávajú hrôzu
Ľudia by podľa neho napríklad nemali v nedeľu zbierať huby, chytať ryby, či pracovať na poli. To autor považuje za znevažovanie nedele. Sviatky by mali podľa neho oslavovať skôr almužnami a darmi druhým ako obžerstvom a opilstvom. „Aby almužna byla vzáctná a príjemná, má se obětovat z vlastního statku a ne z lúpeže, z krádeže a z úžery, slovem z nespravedlivě shromáždeného statku," píše Máčaj. Literárny historik Albert Pražák konštatuje, že Máčaj tiež v kázňach podáva obrazy hrôzy typické pre barok. Tento horlivý pavlín napríklad tvrdí, že Kristus bol 15 370 ráz bičovaný, krvácal 230 000 kvapkami krvi a jeho telo bolo rozšľahané na kosť.

Máčaj: Toto dielo vydávam v slovenskej reči, teda nezvyčajnou tlačou
Pre dejiny prieniku slovenčiny do tlačenej spisby v 18. storočí je veľmi významný latinský úvod Máčajovej knihy. Píše v ňom (podľa prekladu Jozefa Minárika):

„Ľahko presvedčím tých premnohých, čo sa budú čudovať, že toto dielo vydávam v takej svojej domácej slovenskej reči, teda nezvyčajnou tlačou. Z jednej strany ma totiž k takému vydaniu pohlo veru to, že nezriedka som si vypočul rozhovory premnohých, najmä mladých kazateľov, ktorí sa žalovali, že toľké iné národy, menovite Maďari, Nemci, Chorváti, Česi, Poliaci, Moravania atď. majú rozmanité kazateľské knihy vo svojej reči ako vhodnú pomoc pre kázne mladých, ale jedine slovenský národ (ktorý sa inak podľa svojho mena považuje za slávny) nemá vydanú vo svojej vlastnej domácej reči ani jednu, ktorú by mohli používať jeho mladí kňazi ako vhodnú pomoc..."

Máčajov ojedinelý jazykový počin
Máčajov pokus bol v jeho dobe z jazykového hľadiska ojedinelý. Na znenie jeho jazyka malo viac či menej vplyv prostredie Záhoria (dialektu), kde pôsobil, trnavský (západoslovenský) úzus, ktorý sa vyformoval v prostredí slovenskej katolíckej inteligencie, či vyspelejšia a ´skúsenejšia´ čeština, z ktorej množstvo výpožičiek v tej dobe široko používali ´učení´ Slováci ako integrálnu súčasť svojej materinčiny.

Kláštor v Marianke   Zdroj: visit.marianka.sk

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?