Dohnány po povstaní 1848/9: Videli sme zasľúbenú zem, aspoň chvíľu

Autor: Roman Kebísek | 25.3.2012 o 11:49 | (upravené 27.12.2012 o 20:25) Karma článku: 8,23 | Prečítané:  575x

Účastník ozbrojeného vystúpenia Slovákov proti uhorskej vláde v r. 1848/9 Mikuláš Dohnány vo svojej Histórii povstania slovenského (1850) priznáva, že sa nepodarilo naplniť ´najvrúcnejšiu túžbu Slovákov ´, teda ´oddelenie Slovenska od Maďarov´. Autor však nepovažuje slovenské boje a straty za márne, lebo povstalcom sa splnila túžba ´vidieť aspoň na okamih zasľúbenú zem´. Mikuláš Dohnány prirovnáva slovenské úsilia k biblickému putovaniu Mojžiša na púšti, ktorému nebolo súdene do zasľúbenej zeme vojsť, iba ju uvidieť.

Dohnány: Štúr vyhlásil slovenskú nezávislosť
Mikuláš Dohnány (1824-52) bol oddaný žiak Ľudovíta Štúra, sľubný a rozhľadený literárny kritik, v časoch revolúcie povstalecký dôstojník. Zomrel mladý - 28-ročný. Vo svojej Histórii povstania slovenského priniesol aj znenie verejného vystúpenia Ľudovíta Štúra na začiatku povstania 19. septembra 1848 na Myjave, keď vyhlásil samostatnosť slovenského národa: Z vystúpenia Ľ. Štúra:

„My v tomto slávnom okamihu sa za nezávislých od Maďarov vyhlasujeme; všetku poslušnosť maďarskému národu, jeho vláde a ministerstvu vypovedáme; a ktokoľvek by v okrese moci našej ešte i ďalej v dákom spojení s maďarským národom, s jeho vládou a ministerstvom trval, toho za nepriateľa a zradcu nášho považujeme, ktorého podľa toho ani zaslúžená pokuta neminie!"

Dohnány: Povstanie nebolo márne, naopak
V závere knihy autor odmieta výčitky kritikov, podľa ktorých Slováci v povstaní nič nezískali. M. Dohnány síce konštatuje, že ´nie je posiaľ, pravda, ani najvrúcnejšia žiadosť a túžba naša „oddelenie Slovenska od Maďarstva" uskutočnená,´ no zároveň prirovnáva vynaložené slovenské úsilie k Mojžišovmu. Úryvok:

Mojžiš 40 rokov bol na púšti a nebolo mu súdené iba jeden pohľad do „zeme zasľúbenej"! My sme ešte mladí; nebývali sme 40 rokov na púšti a Boh vyplnil vrúcne naše túžby: dal nám vidieť aspoň na okamih krásu „zeme zasľúbenej".

Dohnány verí, že Slováci sa napokon osmostatnia
Na konci knihy M. Dohnány vyslovuje presvedčenie, že Slováci sa nakoniec osamostatnia:

Pravda, že iba v ten čas by sa náš život rezkejšie pohyboval, keď by sa Slovensko od Maďarstva oddelilo a slovenské kraje od Dunaja k Toryse a od Tatier až ku Tise našimi vlastnými pomenovať by sme mohli, v ktorých okrem Jeho cisárskej jasnosti a ním vyvolenej, nášmu národu a jednote Ríše rakúskej oddanej Vrchnosti - žiadneho druhého pána by sme uznávať nemuseli. Potom by každý Slovák so zápalom o svojom cisárovi, o svojej vlasti rozprával a ten náš kraj slovenský v nový kvet by vykvitol! Že sa to posiaľ ešte nestalo, preto nezúfame, ani vec za stratenú a namáhanie naše za darobné nedržíme. Príde i k tomu čas; a naši nepriatelia budú zahanbení a porazení.

Štúr: Povstaním sme dali slovenskému národu dejiny
Ľudovít Štúr o povstaní 7. októbra 1848 v liste Mariane Božene Staňkovej, ktorá pochádzala z prostredia českých vlastencov, z Viedne napísal: „Ten národ nezahyne! Naším povstáním dali sme mu, národu tak dlouho bezdějinnému, děj a to jest největší mravní působení."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?