Výstup do Tatier
Daniel Speer popisuje v knihe aj výstup k jednému z tatranských končiarov. Hrdina bol v malej skupinke študentov, ktorí išli cez prázdniny s miestnym sprievodcom na trojdňovú túru do neprístupných hôr. Úryvok z knihy (preklad J. Vlachovič):

Toto Karpatské pohorie, Slovákmi nazývané Tatry a Snežné pohorie, je oveľa vyššie než švajčiarske, tirolské alebo štajerské. Z tohto končiara nám ukázal ešte aj iné významné veľké štíty tohto pohoria a susedné vrchy, ako aj jednotlivé hrady a mestá. Sprievodca nám ukázal mnoho strašných priepastí so zvláštnymi menami, v ktorých sme videli veľa medveďov a veľké zelené plesá. Najvyšší štít nazýval Starým otcom (Dedom) a naň sa vraj nik nedostane. Sedeli sme v hlúčiku, modlili sme sa, spievali, jedli a vypili sme znova každý koženú fľašu piva a kožený pohár vína. Potom sme ďakovali Bohu, ktorý nám vo svojej láskavosti pomáhal až sem, velebili sme s úžasom jeho neobyčajné dielo a prosili sme ho, aby nám pomohol vrátiť sa šťastne domov. Sprievodca nám ukázal pod strašnou previsnutou skalou niekoľko na hromadu poznášaných kameňov, pod ktorými boli plechové škatuľky a v nich na pergamene popísané mená. Bolo nám ľúto, že sme tam neboli takto zvečnení aj my. Na to povedal, že má pergamen a plechovú škatuľku a spýtal sa, čo mu dáme, ak nám to poskytne s perom a atramentom. Ponúkli sme mu zlatku. Napísal teda každý svoje meno, vek, miesto, rok a deň narodenia a vložili sme to do škatuľky a nanosili sme na to kameňov viac, než tam bolo predtým.

Speer ako Petrarca
Autora zaujala krása a majestátnosť hôr - hrdina bol ochotný podstúpiť rôzne riziká a námahu len preto, aby sa prekliesnil k nedostupným miestam a videl krajinu z ich výšky. Ťažká cesta nebola zo životnej nutnosti - bola to intelektuálna činnosť, pre duševnú radosť. S podobnými pohnútkami absolvoval v minulosti výstup do hôr aj iný spisovateľ - otec humanizmu, niekedy nazývaný aj otcom alpinizmu Francesco Petrarca (viac o tom - tu).

Simplicissimus bol aj medzi zbojníkmi
Hrdina knihy sa dostal aj medzi zbojníkov. Zbojníctvo bolo v tej dobe na Slovensku veľmi rozšírené. Popis ich života patrí k najpútavejším dobovým výpovediam o tomto fenoméne. Úryvok:

Traja vodcovia zbojníkov sedeli vedľa niekoľkých pastierov, ktorí im doniesli hrniec, mlieko a kotol; v kotle varili v mlieku namiesto vody mäso s množstvom korenia a šafranu, no okrem toho mäso aj opekali. Musel som si k nim prisadnúť a jesť i piť s nimi viac, než som vládal. Mali veľmi mnoho strieborných a pozlátených pohárov, z ktorých pili, a keď si pripíjali na zdravie, musel som pri tom usilovne trúbiť. Príšerné bolo počúvať, ako pripíjajú na zdravie na kôl nastoknutým, kolesom lámaným, na háky povešaným, rozštvrteným a za živa odratým predchodcom a ako oslavujú ich zbojnícke výčiny a statočnosť pri vytrpenom mučení. Slovom, predmetom ich diškurzu nebolo nič iné, iba zabíjanie, vraždenie a vyhrážanie vypálením majetkov toho či onoho pána, ktorý ich prenasledoval. Tu i tam vyhrážali sa i mestským katom a zhovárali sa o všelijakých nebezpečenstvách, ktoré podstúpili na zboji. Ich rozhovor bol veru taký hrozný, že z toho vlasy dupkom vstávali.

Skladateľ Speer
Daniel Speer patrí k významným barokovým hudobným skladateľom . Ukážka z jeho tvorby: