Baudelaire: Predávala sa mi s chladným pohľadom
V básni Když s hroznou židovkou.. (podľa českého prekladu S. Kadleca) autor píše, že raz, keď bol s touto predajnou ženou, predstavoval si ju inú, aká bola - nie ľahostajnú k nemu - ako prezrádzal jej chladný pohľad:

Když s hroznou židovkou jsem jednu noc spal zase,
jak mrtvý s mrtvolou s ní sblížen bokem svým,
já snil jsem, znechucen tím tělem prodejným,
o kráse truchlivé, jíž chtíč můj vyhýbá se.

A v duchu zhléd´ jsem ji stát v celé její slávě,
zře její krásný zrak, jak ocel sršící,
a kučeravý vlas, tu vonnou přilbici,
jež pouhou vzpomínkou mě rozpaluje žhavě.

Vždyť horce líbal bych tvé tělo vznešené,
od svěžích nohou tvých až k proudům černé hřívy
bych dlouze rozvíjel své vroucí něhy divy,

jen kdybys mohla kdy, ty kněžno z kamene,
o jednom večeru v pláč tichých slzí skrýti
lesk temných zřítelnic, jež chladně tak ti svítí!

Chlad žien vyvolával u Baudelaira ´extázu zmyslov a ducha´
Báseň je svojím charakterom typická pre celú Baudelairovu tvorbu, v ktorej sa opájal ženskými vôňami, tvarmi, pohybmi, zvukmi. V básnikovom prípade išlo často o ženu vnútri citovo chladnú, a práve to v ňom vyvolávalo ´extázu zmyslov a ducha´.

Sarah ho pravdepodobne nakazila na celý život; ochrnul a skoro zomrel
Podľa francúzskych životopiscov Baudelaira sa mladučký básnik práve od Sarah nakazil syfilisom. Táto pohlavná choroba mala napokon veľký podiel na jeho predčasnej smrti. V roku 1866 mu ako 45-ročnému ochrnula pravá polovica tela a čoskoro stratil reč. Zomrel nasledujúci rok.