Sir, I desire an interview; meet me at sunrise, or sunset, or the new moon - the place is immaterial. In gold, or in purple, or sackcloth - I look not upon the raiment. With sword, or with pen, or with plough - the weapons are less than wielder. In coach, or in wagon, or walking, the equipage far from the man. With soul, or spirit, or body, they are all alike to me. With host or alone, in sunshine or storm, in heaven or earth, some how or no how - I propose, sir, to see you. And not to see merely, but a chat, sir, or a tete-a-tete, a confab, a mingling of opposite minds is what I propose to have. I feel sir that we shall agree.

(Pane, túžim po rozhovore; stretnite sa so mnou pri východe slnka alebo pri západe, alebo pri nove mesiaca - miesto je nepodstatné. V zlate, v purpure alebo vo vrecovine - nepozerám sa na oblečenie. S mečom, perom alebo pluhom - zbrane sú menej ako ich nosič. V koči, na voze alebo pešo, ekvipáž ďaleko od človeka. S dušou, duchom alebo telom, všetky sú pre mňa to isté. S hostiou alebo sám osebe, za slnka alebo búrky, na nebi alebo na zemi, nejako alebo nijako - navrhujem Vám, pane, vidieť Vás. A nie len vidieť, ale rozhovor, pane, alebo tete-a-tete, rozprávanie, miešanie opačných myslí je to, čo navrhujem. Cítim, pane, že sa dohodneme.)

Na začiatku listu Dickinsonová ´čarovala´: Magnum bonum, harum scarum
List vyšiel 7. februára 1850 v študentskom časopise Indicator, ktorý vychádzal na škole v meste Amherst, kde žila Emily Dickinsonová. Napísala ho pri príležitosti sviatku patróna zaľúbencov sv. Valentína. Začína sa tiež originálne - Dickinsonovej latinsko-anglickou skomoleninou, ktorá pripomína zaklínanie. Pôsobí nezrozumiteľne, ale dá sa z nej všeličo vydedukovať:

´Magnum bonum, „harum scarum", zounds et zounds, et war alarum, man reformam, life perfectum, mundum changum, all things flarum?´

V roku 1850 poslala Emily dve valentínky dvom mužom
V prostredí Emily Dickinsonovej (1830-86) si v čase sviatku sv. Valentína ľudia neprejavovali svoju náklonnosť iba jeden deň ale dlhšie obdobie. S istým odstupom po publikácii valentínskeho listu poslala poetka valentínsku báseň inému mužovi - 30-ročnému právnemu partnerovi svojho otca, stále slobodnému (viac o tom tu).