Plač slovenskej mníšky z 18. stor.: Vädnem ako ruža, neokúsim muža

Autor: Roman Kebísek | 18.12.2011 o 10:45 | (upravené 28.1.2012 o 7:53) Karma článku: 6,98 | Prečítané:  1060x

Za vládnutia reformátorského cisára Jozefa II. (1780-90) sa ´lámali epochy´- spisovatelia pocítili nové možnosti hovoriť slobodnejšie a prirodzenejšie. Značne sa uvoľnila cenzúra, v dôsledku čoho zaznamenala aj slovenská literatúra nebývalý rozvoj. Do umeleckej spisby sa dostali nové témy - aj téma nešťastných dievčat v kláštoroch. Aj z pera samotného katolíckeho svetského kléru, napr. farára J. I. Bajzu. Téma smutného života za mrežami ženského kláštora sa dostala aj do poézie. V anonymnej skladbe z 18. storočia mníška hovorí, ako sa jej v noci sníva, že sa bozkáva s pekným mládencom, no ráno je sklamaná, lebo si uvedomí, že to bol iba sen. Úryvok:

Keď sem ešte v mladém veku bola,
kvitla sice ve mne vždy ta vóla,
že ja jedine mniškú zostanem,
do trnavského kláštera pojdem,
Bohu slúžit budem.

Bodaj by sa prepadla ta chvíla,
keď sem profesiu mú zložila,
ta mna mojej slobody zbavila,
mezi strašlivé múry zavrela,
do vazeňa hodila.

Tu sa trápím, vadnem jako ruža,
neb už více neokusím muža,
který by mé slzy utíral,
z lásky, uprímnosti mne miloval,
a se mnú sa pohrával.

To je moje potešení všecko,
keď otevrem moje okenečko,
pozorujem, kdo sa tu prechádzá,
jak každý svú milenku prevádzá,
ach, má najvatšá núdza.

Lásko, jak jest veliká tvoja moc,
nespokojne trávím jak den, tak noc,
pre teba len vždy slzy utírám,
od bolesti, ach, až tak omdlívám,
od žalosti zemírám.

Ale je to mé všecko súžení,
nebo mávám v noci strašlivé sny,
vidím sice, ale nevím koho,
mládenca tak velice pekného
jak andela božího.

Mnohokrát sa s ním ve sne objímám,
a jeho prekrásné líčká líbám,
zobudím sa tak velmi sklamaná,
vidím, že sem všeckého zbavená
mojeho potešeňá.

Skadbu zaznamenal Ján Kollár pri zbieraní ľudových a anonymných piesní
Skladbu publikoval vo svojich Spievankách (niečo o nich aj tu) Ján Kollár, v druhej časti z roku 1835. Literárny historik Milan Hamada tvrdí, že pieseň je pravdepodobne z konca 18. storočia, ´možno práve z obdobia jozefinizmu´. Podľa vedca je pieseň cenná nielen z historického a kultúrneho hľadiska, ale má aj ´nevšednú básnickú hodnotu´.

Bajza pranieroval strašenie mníšok ´tigrohlavými´ čertmi
Jednou z oblastí, ktorými sa zaoberá mladý katolícky kňaz a osvietenský literát Jozef Ignác Bajza (1755-1836), sú pomery v reholiach. V knihe René mládenca príhody a skúsenosti (niečo o knihe aj tu) privádza čitateľa do ženského kláštora, kde dievčatám, ktoré by chceli zanechať rehoľný život, naháňajú strach hrôzostrašnými maľbami. Úryvok z opisu obrazu, ktorý znázorňuje pekelné muky jednej ´vinníčky´ (Bajzov jazyk, súčasný pravopis):

Život jéj pichali a ryli tigrohlaví, medveďopazúroví, koňonohatí, capoocasní čerti rozličnými dvoj-, troj-, štverzubnými vidlami, núžmi, rožňami, mečmi a katuv týchto tak mnoho bylo, že pre ne místo jedni druhých odsacuvali, odrážali. Z prsníkuv jéj viselo tolik krokodíluv, kolik smilských dítek matka byla. Na krkéch místo korálkuv mela povesené na znamení zrušených pústuv mnohé klobásy a jederničky, na které englištskí plamenití psi vyskakuvali a s kusem klobásy vždy aj kus hrtana jéj vytrhli. Ušuv sa držalo zubámi množství štíruv. Prez ústa jéj vyblkuval prudký plameň s čírným dýmem, který z prilívanéj ňúter ustavične sirky a smoly vždycky trval. Prez nos vylézali neocasní slepí hadi a prez oči sa zas kamsi do hlavy s všelikým klukuváním tisli. Na lícach, čele a vrchu hlavy rozličné žaby sedeli; čo pak uprostred všech týchto mučiteluv ješte z tela pozustávalo, to všeliké škaredé muchy, čmele a osy zaplňovali.

Vzdelanec Bajza sa obrátil chrbtom k nehumánnosti barokovej prepiatosti
Ako uvádza Jozef I. Bajza, v mukách sa zmietajúca žena je Katarína Lutherová (bývalá rehoľníčka), ktorá sa zosobášila s Martinom Lutherom. Bajza píše, že podobné hrôzostrašné výjavy si museli často prezerať novicky v kláštoroch. Pranierovanie takýchto praktík v literatúre ukazuje zmenu myslenia a doby na Slovensku. Kniha je tiež dokladom Bajzovho jazyka v čase, keď slovenčina ešte nebola kodifikovaná a jej podoba podliehala istej živelnosti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?