Prepadnutie Nemky priznal až po mučení
Ako vyplýva zo súdnych protokolov, vyšetrovanie Jánošíka pozostávalo z jeho dobrovoľných výpovedí a z výsluchu po mučení. Prepad Nemky, manželky vyššieho cisárskeho dôstojníka, priznal až po mučení: „Že pani oficierku Schardonku medzi Východnou a Važcom ozbíjal a že všecku jej partéku do kepeňka zakrútil a pod skalu skoval. Kreme dve parochy na hlavu si pobral a flintu že tovarišia vzali. Které veci skované jeden valach našiel a vzal a že ten istý valach bol tam, kdy tú paniu zoberali a bol prievozím."

Podľa rozsudku nikoho nezabil ani nezranil
Zo súdnych protokolov vyplýva, že Jánošík počas svojho zboja nikoho nezabil ani nezranil. Jediné, čo mu v rozsudku okrem zbíjania pripisujú, je, že ´sa zdá´, že bol prítomný, keď jeho druhovia strelili na farára z Domaniže a ten zomrel. Konečné rozhodnutie súdu: „Poneváč predepsaný Juro Jánošak, zavrhnuvše prikázaní jak božské tak též i zákon krajinský, predo dvema roky dal sa na zbojstvo a vúdcem aneb hajtmanem takovým se učinil, který s tovariši svými na cestách zastavujíce mnohých lidí o statek, áno i jako se z jeho vlastného vyznania zdá, jeho tovariši, kdy on též bol prítomný, pána pátera z Domaniže postrelili a bezbožne zamordovali. Tak též i jinších, jako jest predepsané, zlých skutkov se dopustil. Potom pre takové veliké zlé účinky a prikázaní prestúpení má byť na hák na levem boku prehnaný a tak na príklad jinších takových zločinov má byť zavesený."

Jediný ´úradný´ životopis Jánošíka
V latinských súdnych zápisoch sa zachovala aj reč, ktorú na súde v prospech Jánošíka predniesol jeho obhajca Baltazár Palugyai. Jej obsahom je vlastne aj jediný dochovaný ´úradný´ Jánošíkov životopis: „Baltazár Palugyai (...) uvádza, že sa obžalovaný vrátil od zlovestných kurucov do slávnej župy Trenčianskej, do dediny Terchovej, kde býval i so svojím bratom. Potom sa prihlásil do vojska najposvätnejšieho Veličenstva a zostal na Bytčianskom hrade, kde bol vtedy väznený akýsi zločinec Tomáš Uhorčík, ktorému tenže obžalovaný urobil mnohé dobrodenia. Keď potom obžalovaného jeho rodičia od vojenskej povinnosti vykúpili, ďalej doma zostal. Keď sa však menovaný Tomáš Uhorčík z väzenia vyslobodil, súc pamätlivý dobrodení menovaného obžalovaného, šiel za ním do Terchovej a odviedol ho z tejto dediny, sprisahal ho, s ním šiel a k nemu sa pripojil. Pretože obžalovaný bol takouto prísahou zaviazaný, bol tiež nútený ho nasledovať, neskôr však pamätlivý svojej prísahy, ako teraz sám priznáva, robil zbojstvá. Potom však, ako tenže obžalovaný svoju vinu priznal, ľútosťou vedený chcel sa vrátiť domov, ale zo strachu sa svoj úmysel neodvážil uskutočniť." (preklad z latinčiny A. Melicherčík)