Prvý prepad Šípoša: 5. 10. 1711
Začiatkom roka 1713 chytili 25-ročného Jánošíka v Klenovci a priviedli na súd do Liptovského Mikuláša. Pri vyšetrovaní o svojom zboji povedal, že sa začal ´okolo sv. Michala´ 1711, teda okolo 29. septembra, keď sa pridal k zbojníckej skupine Tomáša Uhorčíka z Predmiera. Už o pár dní, 5. októbra, prepadli žilinského kupca Jána Šipoša. Jánošík vypovedal, že ukradnuté súkno predali v moravskom Jablunkove. Uhorčík sa onedlho oženil a odišiel bývať pod falošným menom Martin Mravec do Klenovca. Po usadení sa Uhorčíka prevzal vedenie jeho skupiny Jánošík, ktorý sa s ním poznal už pred spoločným zbojom, keď ho Jánošík ako mladý vojak strážil ako väzňa na Bytčianskom zámku, kde sa - spriatelili.

Druhý prepad Šipoša: 10. 5. 1712
K druhému prepadu žilinského mešťana Jána Šipoša došlo 10. mája 1712. Kupec bol preto cennou osobou pri súde s Jánošíkom v marci 1713 v L. Mikuláši, kam Šipoš aj osobne prišiel. Úryvok zo súdnych protokolov výsluchu Jánošíka po otázkach Šipoša: „(Priznáva k tomu istému dňa 5. októbra 1711), že tenže Jánošiak a Huncom ináče Uhríkom tie sukná a ostatnie veci poznamenané zebrali a že to súkno, plátno tomu Martinkovi Karajčiemu z Jablonkova, to pak ze Stoligy za Beskydom v horách bydlíceho predali, z kerej prédy s Uhorčíkom dostalo sa im zlatých 70, které peníze poneváč Uhorčík se tam oženil tomuže Stoligovi požičal a až dosavaď uňho sú. (Na druhú otázku vyznáva priamo, 10. mája 1712), že pod Strečnom tomuže Joannesovi Šipošovi vzal s tovarišmi jak pás taktéž i zlaté štyri." (prepis, resp. preklad A. Melicherčík)

Nie je jasné, ako úrady vypátrali Jánošíka
Ako úrady vypátrali Jánošíka, nie je jasné. Chytili ho začiatkom r. 1713 v Klenovci, kde sa zvykol zdržiavať u Uhorčíka, ktorý tam žil ako Martin Mravec. Oboch odviedli na súd do Liptovského Mikuláša a popravili. V rozsiahlej skladbe od neznámeho slovenského pesničkára o Jánošíkovi z 18. storočia (viac o piesni - tu) sa niektoré tvrdenia zhodujú s údajmi z úradných listín, niektoré sú vyfabulované. V skladbe sa hovorí aj o tom, že Jánošíka prezradil istý Gajdošík, ktorý s nim zbíjal, ktorý sa dal k hajdúchom a ktorý o ňom hovoril, keď bol opitý. V súdnych protokoloch sa píše, že Jánošík v jednej svojej výpovedi uviedol, že Uhorčík bol u hajdúchov (mimochodom, podľa A. Melicherčíka ľud omylom prekrstil Uhorčíka na Gajdošíka, lebo hral na gajdy - viac o tom tu): „Že u tohože Klenovčana Martina Mravca najvíce se pridržiaval a tam peníze takové marnil a ten istý Mravec povedal, že medzi hajdúchov predtým prišiel a tam v Klenovci sa osadil." Úryvok zo skladby z 18. storočia od neznámeho pesničkára:

On též byl slúžil u gazdy v salaši
v ten čas, kdy ho zradil Gajdošík falošný,
který s ním chodíval po horách a zbíjal -
predce jeho zradil, kdy se jest prepíjal.
Když stal za hajdúcha, prepitno jim dával.
Potom, když se opil, takto jim povedal:
„Tovarišia moji, již jsme se napili,
než by sme se ješte více napojili,
kdyby vám ja nečo ješte pripovedel.
Dal by nám pán za to dobrý plat a tringel."
Potom hned hajdúsi jsou ho spytovali,
aby jim povedel, že pújdú k pánovi.
A tak jim povedel o Jánošíkovi,
že dobre ví o nem, kde on má bydlení.

Mesiac po Jánošíkovi súdili aj Uhorčíka. V spisoch o Uhorčíkovi sa uvádza, že preto, lebo uňho našli ukradnuté veci: „Keď ostatne hajdúsi tejto slávnej stolice, vyslaní na zlapanie Jánošíka a uvedeného obžalovaného, našli u tohto obžalovaného veci, usvedčujúce ho zo zločinnosti, z osvedčenia pod článkom č. 1 je jasné, že z údajov, ktoré o ňom zistili, nepozostáva nič iné, ako hlavná spoluvina obžalovaného."