Matka prišla na popravu J. Francisciho (s bratom Karolom) s plátnom

Autor: Roman Kebísek | 17.9.2011 o 8:21 | (upravené 29.12.2012 o 6:33) Karma článku: 8,19 | Prečítané:  1526x

Ján Francisci, ktorý bol s mladším bratom Karolom (a ďalšími ´slovenskými buričmi´) v roku 1848 uväznený v Plešivci za vlastizradu, napísal vo väzení 26. októbra báseň Matkine náreky o žiali matky nad uväznenými synmi, ktorí ´nekradli ani nepálili´ a predsa ich dali do ´temnice v kamenici´. V neskoršom životopise Ján Francisci písal o tom, ako všetci očakávali rozsudok smrti - aj synovia aj matka, ktorá prišla za nimi do väzenia aj s prichystaným plátnom, do ktorého by zabalila telá popravených (viac o očakávanej poprave J. Francisciho a jeho druhov aj tu).

Francisci: Matkine náreky
V plešivskom väzení napísal J. Francisci svoje posledné dve básne vôbec - Traja sokoli a Matkine náreky. Obe o svojom uväznení v očakávaní trestu smrti. Mal 26 rokov, potom sa básnicky do konca života odmlčal (viac o Francisciho básnickej tvorbe aj tu). Až v roku 1889 vydal knižne svoje básne z tohto obdobia pod názvom Iskry zo zaviatej pahreby (pôvodne svoje básne súhrnne nazval Iskry zo zasypanej vatry). Úryvky z básne Matkine náreky:

Deti moje, deti, veď ste nezbíjali:
Prečože vás teda tí páni zlapali?!
Nekradli ste, nebili, ani nepálili:
Prečože vás teda do temníc vsadili?!

(...)
Nad Šajavou v kamenici,
v kamenice tej temnici
dvaja bratia zaplakali,
plačúc razom zastenali:
„Bože! poteš matku našu!"

Francisci: 5. novembra 1848 prišla za mnou matka do väznice
V roku 1909 vyšiel Vlastný životopis J. Francisciho, v ktorom písal: „Už 5. novembra bolo počuť na dvore kresať. Kresali šibeničné stĺpy, neznám koľko, pre nás. Boli tam už aj kat aj kňazi, ktorí nás mali k smrti pripravovať. Mňa mal pripravovať Ján Rőczey, v Levoči môj spolužiak, ale starší, teraz už farár tam v okolí. Rožňavskí a štítnickí Maďari a maďaróni doniesli a ukazovali povrazy. Po dvore, okolo domu a popod oblokmi, kde sme boli zatvorení, stáli dve stotiny gardy z maďarských strán. Moja rozžialená a utrápená matka vypýtala si a dostala dovolenie večer prísť ku mne a odobrať sa. Aké bolo naše rozlúčenie, opisovať nejdem, lebo by mi to i teraz veľmi ťažko padlo."

Francisci: 6. novembra sme čakali popravu. Matka priniesla plátno
Ján Francisci ďalej vo svojom životopise pokračuje: „Dňa 6. novembra mala byť sčiastky očakávaná, sčiastky s ustrnutím obávaná exekúcia štatariálneho výroku. Národa i zo slovenských i z maďarských strán stolice bolo veľmi veľké množstvo. Na dvore boli postavené dva rady gardy, pomedzi ktoré nás veľkým dvorom mali viesť zo zadnej budovy stoličného domu do prednej, kde náhly súd zasadal; ku mne prišiel hajdúch-temničiar a s farizejsky skrúšenou tvárou mi povedal: ´Prosím za odpustenie, ak by som nebol tak slúžil, ako ste si boli žiadali. Ináče nech Pán Boh bude milostivý vašej úbohej duši´. I vyviedol ma na dvor. Na dvore už stáli v tomto rade jeden za druhým: Daniel Lojko s holou, v Plešivci ošedivenou hlavou, potom môj brat Karol Francisci, Michal Bakulíny, Štefan Daxner a za týmto postavili mňa. Za každým nasledovali po dvaja hajdúsi v celej paráde a s nasadenými bodákmi na puškách. Moja utrápená matka, ktorá už ani sĺz nemala, dívala sa na náš pochod pred náhly súd. Bola so sebou doniesla koniec plátna, že nás obesených dá posnímať a tým plátnom pozakrúcaných pochovať."

Historik Július Botto o súde nad Franciscim
J. Francisciho a jeho druhov napokon odsúdili na trest väzenia. Historik Július Botto o tom píše: „Štatariálni sudcovia vypovedali nad Franciscim, Daxnerom a Bakulínim ortieľ smrti ústne pravdepodobne v dňoch od 4. - 6. novembra. Sám Francisci už nepamätal sa na deň a ani v zápiskoch Daxnerových nie je deň vyhlásenia súdu poznačený. Ale Francisciho obrana, štatariálnemu súdu písomne podaná, datovaná je 3. novembra; delegovaný súd, premenivší sa v riadnu súdnu stolicu, vyniesol svoj premenený výrok dňa 7. novembra. Ústny výrok smrti musel byť teda v dňoch 4. - 6. novembra vyslovený, a že ho krvosudcovia opravdu i exekvovať chceli, na dôkaz toho v svojom samoživotopise Daxner sám udáva, že pre nich už i šibenice stavali."

P. M. Bohúň: J. Francisci ako kapitán slov. dobrovoľníkov z r. 1849  Zdroj: sng.sk

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?