Šafárik Kollárovi: Nech ľudové piesne neoživia slovenčinu! Stalo sa

Autor: Roman Kebísek | 30.1.2011 o 12:27 | (upravené 29.12.2012 o 12:30) Karma článku: 6.11 | Prečítané  2073-krát

V roku 1823 vyšla zbierka 92 slovenských ľudových piesní Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Ako vyplýva z listu Pavla Jozefa Šafárika Jánovi Kollárovi (spoluautori zbierky) z 10. marca 1822, Šafárik sa nestaval k zámeru vydať slovenské piesne úplne jednoznačne. Obaja boli zástancovia češtiny ako spisovného jazyka Slovákov, no Šafárik sa obával, aby pesničky z knižky nepovzbudili Slovákov, ktorí písali po česky, prejsť na ľudovú slovenčinu. „Nenaleznou-li se slepí následovníci, kteří to za heslo držeti budou, aby psali, jak lid mluví, jako kdysi Bernolák? Což Bůh uchovej!" písal Šafárik Kollárovi.

J. Vilímek: P. J. Šafárik J. Vilímek: J. Kollár

Šafárikovo ´proroctvo´ sa splnilo
Kollár, nevidiac v tom nič nebezpečného pre postavenie češtiny u Slovákov, piesne vydal a neskôr aj nepomerne rozsiahlejšiu zbierku Národnie spievanky (1834). Stalo sa to, čo Kollár nepredpokladal a Šafárik ´prorokoval´: „Spievanky vzkriesili slovenský život." Práve takto sa vyjadril jeden z dovŕšiteľov prijatia ´slovenčiny spievaniek´ za celonárodný spisovný jazyk Slovákov J. M. Hurban.

Úryvok z diela Slovensko a jeho život literárny od Jozefa Miloslava Hurbana:
Ku kásnym výsledkom, aké Slávy dcera dosiahla, pristúpilo to veľké národné povedomie, aké spôsobili Národné spievanky vydané Kollárom. Ak sa mládež našla v Slávy dcere, uspokojac ducha a túžbu po výlevoch skvelých citov, horúcich nádejí a tých velebných výhľadov do istej budúcnosti: to isté bolo dosiahnuté u národných hromád, u nevedomej masy ľudu, lebo v týchto spievankách sa naraz zhliadla duša národa, poznajúc sa doteraz sebe samej neznáma. Slovenský národ sa tu objavil ako inteligentný, nadaný, hlbokej mysle a veľkej duševnej nadanosti a spôsobilosti. Sami básnici vyšších letov zadivili sa týmto divým krásam, tomuto umeniu. Sami zúfalí filozofi navážili viery o budúcnosti takého kmeňa. Bo kde sa toľký prúd poézie valí, tam jesto i stála istá budúcnosť. A sám národ pocítil pri videní svojej poézie pulz svojho života. Neklamné znamenie umeleckého povolania a dokonalosti pri dielach poézie je rodenie sa túžby v duchu poslucháča nadaného po podobnom výtvore. Čítajúc dokonalú báseň, vidiac podarenú sochu zažiada sa nám môcť dačo podobného vyviesť, alebo aspoň závidíme takú moc umelcovi. A toto osvedčil celý národ pri videných svojich spievankách. Už pred východom Kollárových spievaniek bol vydal Šafárik maličký zväzok národných piesní a zdalo sa mu, že národné piesne zo dňa na deň viac a viac hynúť počínajú. A tak to bolo aj vskutku. Ale po vyjdení dvoch zväzkov Kollárových Spievaniek obživilo sa náramne toto pole. Piesne, nielen tie vytlačené, nanovo sa počali ozývať po nivách slovenských, ale prirástli k nim tisíce nových. Teraz by ich ešte na štyri zväzky podobnej veľkosti ako Kollárove zobral pilný zberateľ. Národní spisovatelia a básnici, ktorí vylievali vodu do Dunaja, hľadiac uderiť do strún Goetheho, Schillera, Byrona atď. obrátili svoju pozornosť na národné piesne a básniac dľa ideálu národa večné vyrážali zvuky, ktoré sú zapísané v harmónii duše národa. Nevyrovnané piesne Tomášika, Sama Chalupku a iných sú toho svedectvom. Sama mládež s túžbou živou hodila sa na nasledovanie národných piesní a dokázala, čo za nové svety môže národné podanie vyvolať z duchov spôsobných. Študenti Janko Kráľ, Janko Rimavský, Janko Matúška, Bohuš Nosák, Peter Kellner-Hostinský a iní vpravde krasocitné, útle i silné, ideálne i skutkorodé plody a výtvory poézie svojich duší vyviedli na svetlo. Pravdaže, zásluha táto delí sa, jedna jej polovička náleží duši národa, ktorá vyspievala také tóny, a Kollárovi, ochotnému k zobraniu roztratených hlasov, druhá ale tej škole mužov národných, čo vyslovili vedomie filozofickou formou vyčítanou duchom z materiálu sebe podaného.
Vydaním slovenských národných spievaniek skrz Kollára bola prvý raz hodená do národa silnejšia iskra činnosti, ktorej výsledky, rozšírenou známosťou a filozofickými štúdiami mladších rozrobené, neprehľadnej a nepredvídateľnej platnosti sú pre budúcnosť. Zato medzi hlavné momenty Kollárovho povolania a ducha počítame jeho Spievanky. Podivný to bol duchovný kvas, aký sa dostal do slovenského národa tými tak od seba odchodnými zásadami, vtelenými v Slávy dcere a v Spievankách. Spievanky - čisté slovanstvo so starým podaním, Slávy dcera - Slavianstvo so stupňami západnej civilizácie a konštrukcia tamtoho dľa týchto! To aj skutočne rozkvasilo národ, rozkvasilo ale k životu. Kollár odklial isté životné živly od nežitia, ale výsledky ich života už nebol vstave utrímať v poslušnosti. Jeho Spievanky vzkriesili slovenský život, voľný, neobmedzený, určovaný len ideou v samom živote ľudu a rosenou a vlaženou národným podaním. Slávy dcera zobudila slovanský život dľa obmedzených foriem, aké si sám spevec stvoril pod vplyvom istých západných princípov. Pôsobenie oboch týchto živlov muselo teda byť celkom nerovné, ako ich povaha rozdielna. Medzitým, keď pôsobenie národnej poézie len množilo život a krepkú vôľu v národe, Slávy dcera sama v sebe pri rozličných svojich vydaniach sama so sebou sa rozpadávala a ustavičným doplňovaním časových nápadov pôvodcovho rozumu pomazanie a nádych odvečného slovanského podania strácala zo seba, nechávajúc v tej miere i obecenstvo vždy väčšmi chladné. Rozpadli sa konečne mienky o tomto diele a Slávy dcera prestala byť najvyšším v Slovanstve. Lež nie sú ešte nakreslené bezprostredné výsledky poézie Slávy dcery, z ktorých tamten vytiekol, zato vráťme sa ešte k tým vplyvom, aké si Kollár Slávy dcerou pripravil.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.

PLUS

Položili sme do galérie okuliare. Pomýlili si ich s umením?

Umelecké dielo si s odpadom už pomýlila nejedna upratovačka.


Už ste čítali?