39-ročná poetka Barrettová už ´vädla´, keď prišiel - ´On´, Browning

Autor: Roman Kebísek | 8.1.2011 o 7:07 | (upravené 6.1.2012 o 9:23) Karma článku: 14.24 | Prečítané  3641-krát

V roku 1845 síce patrila vzdelaná anglická poetka Elizabeth Barrettová (1806-61) k najznámejším básnikom vo svojej krajine, no mala už 39 rokov, bola sama, neustále chorľavá, fyzicky slabá a stále pod chorobne prísnym dohľadom otca. Zdalo sa jej, že už ´odkvitá´. V tomto roku jej však napísal o 6 rokov mladší básnik, obdivovateľ jej veršov, Robert Browning (1812-89) - a čoskoro sa celé jej žitie obrátilo doslova o 180 stupňov. Bolo to ešte krajšie ako v rozprávke - Elizabeth nemohla uveriť, že taký fundamentálny obrat ´z pekiel do nebies´ je vôbec možný. Svoje vnútorné prežívanie ´cesty od smrti k životu´ vložila do zbierky Portugalské sonety.

E. Barrettová-Browningová

Z rozprávkového príbehu lásky harmonické manželstvo
Elizabeth Barrettová si začala s Robertom Browningom pravidelne písať a stretať sa - ich vzťah rapídne prerastal do hlbokého citu a vzájomnej odovzdanosti. Pre Elizabeth to bolo také nečakané, že keď ju požiadal o ruku, odmietla - nevedela jednoducho ´stráviť ´také ´sústo´. Vzťah to nepoznačilo, pokračoval ďalej, Robert vedel, čo chce. Keď neskôr zopakoval svoju ponuku na manželstvo, udalosti mali rýchly spád. Tajne sa ešte v Anglicku zosobášili a vzápätí odišli natrvalo bývať do Talianska (jej otec ju vydedil a do konca života ignoroval). Ich manželstvo nadviazalo na rozprávkový príbeh ich lásky - bolo pokojné a harmonické. Dokonca Elizabethin nie najlepší fyzický zdravotný stav sa nečakane výrazne zlepšil (aj vďaka talianskemu podnebiu) - keď mala 43 rokov, Browningovcom sa narodil syn.

Elizabeth písala Robertovi tajne básne, povedala mu to až o niekoľko rokov
Až po pár rokoch manželstva Elizabeth Barrettová-Browningová povedala Robertovi, že počas ich začiatkov, pred sobášom, keď v sebe zažívala vďaka nemu veľkú vnútornú premenu, mu písala sonety (obľúbený 14-veršový básnický útvar). Keď si ich Browning prečítal, povedal, že od čias Williama Shakespeara sa s krajšími sonetmi nestretol, a chcel, aby ich vydala knižne. Na publikovanie ich spočiatku považovala za príliš osobné. Napokon súhlasila, no dala im názov, ktorý explicitne neuvádzal zbierku ako intímnu výpoveď o konkrétnom období známej anglickej autorky. Nazvala ju Sonnets from the Portuguese (Portugalské sonety) - v názve je viacero narážok na konkrétne okolnosti vzťahu Elizabeth a Roberta, napr. fakt, že ju volal aj ´moja malá Portugalčanka´. Keď zbierka r. 1850 vyšla, svojou úprimnosťou, opravdivosťou a vrúcnosťou citu si čitateľov doslova podmanila a doteraz podmaňuje. Ukážka (7. sonet z celkového počtu 44, ´pracovný´ preklad):

The face of all the world is changed, I think,
Tvár celého sveta sa zmenila, myslím,
Since first I heard the footsteps of thy soul
Odkedy som prvý raz počula kroky tvojej duše
Move still, oh, still, beside me, as they stole
Sa pohybovať ticho, ach, ticho, vedľa mňa, ako sa vkrádali
Betwixt me and the dreadful outer brink
Medzi mňa a strašný okraj
Of obvious death, where I, who thought to sink,
Zrejmej smrti, kde ja, ktorá som si myslela, že klesám,
Was caught up into love, and taught the whole
Som bola zachytená láskou, a učená celému
Of life in a new rhythm. The cup of dole
Životu v novom rytme. Šálku náreku
God gave for baptism, I am fain to drink,
Ktorú Boh dal na krst, som ochotná vypiť,
And praise its sweetness, Sweet, with thee anear.
A chváliť jej sladkosť, Sladký, s tebou blízko.
The names of country, heaven, are changed away
Pomenovania krajiny, neba sa zamenili
For where thou art or shalt be, there or here;
Za to, kde si ty alebo budeš, tam alebo tu;
And this... this lute and song... loved yesterday,
A táto... táto lutna a pieseň...milované včera,
(The singing angels know) are only dear
(Spievajúci anjeli vedia) sú iba preto drahé
Because thy name moves right in what they say.
Lebo tvoje meno vchádza priamo do toho, čo hovoria.

 

Ešte umelecký preklad básnika Rudolfa Skukálka:

Zazdalo sa mi, že svet zmenil tvár,
keď zaznel pri mne tvojej duše krok.
Veď smrť ma chcela strhnúť do hĺbok,
ten krok sa vkradol medzi mňa a zmar.

Láska ma zachránila, ako jar
spod ľadu odkliala mi žitia tok.
Čo boh mi do vena dal - trpký mok
vypijem do dna, vďačná za ten dar;

bude mi sladkým, Sladký, ale buď
vždy pri mne. Čo je nebo? Čo je svet?
Kde ty si, to je pre mňa rajský kút;

a spev a lýra - dovčera snov stred -
dnes iba preto majú slastnú chuť,
že v nich smie stále tvoje meno znieť.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Tím Európy postúpil do finále Svetového pohára, rozhodol Tatar

O góly európskeho výberu sa postarali výlučne slovenskí hokejisti.

KOMENTÁRE

Západ nechce prosperitu

Vďaka voľnému obchodu sú chudobní bohatší, než kedykoľvek boli.

ŠPORT

Sagan splnil cieľ, po Eneco Tour je svetovou jednotkou

Slovenský cyklista kritizoval v cieli súperov.


Už ste čítali?