S Uhorčíkom sa po prvý raz stretáme vo väzení na Bytčianskom zámku
S Tomášom Uhorčíkom (ktorý sa narodil v Predmieri pri Bytči) sa po prvý raz stretáme v roku 1710 vo väzení na Bytčianskom zámku, kde sedel ako zbojník. Práve v tom čase tu slúžil v cisárskej stráži Juraj Jánošík. Tak sa obaja spoznali. Z väzenia sa Uhorčíkovi podarilo utiecť, Jánošíka zároveň rodičia vykúpili z vojenskej služby.

Uhorčík vzal Jánošíka na zboj
Uhorčík sa po úteku nakontaktoval na svoju zbojnícku skupinu (väčšina jej členov bola z Kysúc), vyhľadal Jánošíka v Terchovej a vzal ho do družiny. V roku 1711 uskutočnili spoločný zboj na Morave, no ešte v tom istom roku sa Uhorčík oženil a usadil ako pastier v Klenovci pod falošným menom Martin Mravec. Jánošík sa stal vodcom jeho zbojníckej skupiny, v Klenovci však často Uhorčíka navštevoval. Uhorčík sa na Jánošíkových prepadoch nezúčastňoval (okrem jednej akcie).

Drábi chytili Jánošika u Uhorčíka. Vzali oboch
Začiatkom roka 1713 drábi Jánošíka chytili, keď bol u Uhorčíka v Klenovci (už v roku 1712 ich pár dní väznili, ale boli prepustení). Oboch odviedli na súd do Liptovského Mikuláša, kde ich popravili. Pri výsluchu (vrátane mučenia) zistili, že pod falošným menom Martin Mravec sa skrýval Tomáš Uhorčík. Samotní Klenovčania, včítane malohontského podžupana Pavla Lániho, Uhorčíka na súde bránili. V Uhorčíkovej obhajobe sa napr. uvádza: „Ako z doznania Klenovčanov vyplýva, neskrýval vyšespomínaného Juraja Jánošíka, ale len robil vtipy a vyhrával na verejnom mieste."

Súd napokon odsúdil Uhorčíka na lámanie v kolese
Uhorčíka napokon súd odsúdil na smrť. V rozsudku sa píše: „Zlostí takmer nevypovediteľných horepsaný obžalovaný Tomas Uherčík dopustivše sa a od deviatich roku zbojství pachavše, zapovrhnuvší prikazaní a zákony jak božské tak zemské, jako v uherskej zemi taktéž v polskej, v Morave a Slezku, ktoré jeho zlé učinky z dobrovolného vyznání a fassii Janošíkovej daju se zretelne znať. Protož tenže Tomas Uherčík vedle práva zemského skrze prokurátora slávneho magistrátu alegovaného má byť za živa do kolesa lámaný, počavše od hrdla a tak na príklad jinších takových bezbožníkov usmrcený, na tože koleso má byť položený".

V poézii sa objavil zradný Gajdošík
Literárny historik Andrej Melicherčík na margo postavy Gajdošíka v slovesnosti píše: „Klenovčania poznali Uhorčíka ako veselého a vtipného, ktorý im neraz na obveselenie hrával na gajdách. Ľudová slovesnosť však túto okolnosť Uhorčíkovi nikdy neodpustila. Stotožnila Uhorčíka s Gajdošíkom a vykreslila ho, i keď podistým nie po práve, ako zradcovskú postavu Jánošíkovej družiny, ktorý sa stal bezprostrednou príčinou jeho lapenia." V anonymnej skladbe z 18. storočia sa napríklad v pasáži o Jánošíkových myšlienkach vo väzení píše: „Nenazdal by se bol v Klenovci na krčme, že by mne byl zradil Gajdošík falošne." Pasáž o Gajdošíkovi je aj v skladbe Jána Botta Smrť Jánošíkova: „Chyťte ho! - Ktože to? Ty, Gajdošík zradný?! Ty zradca? - teda ty samý prvý padni!"