Národná galéria umenia (National Gallery of Art) vo Washingtone píše o obraze Ginevry de Benci od Leonarda da Vinci, ktorý má vo svojich zbierkach, ako o prvom psychologickom portréte v dejinách umenia. Leonardo dielo vytvoril približne v rokoch 1474-8. Ginevra bola dcérou florentského bankára a mohla mať v čase maľovania okolo 16 rokov, Leonardo vyše 20. pokračovanie článku
Počas svojho druhého vyhnanstva na Kaukaze sa 26-ročný básnik, poručík Michail Lermontov, zúčastnil 11. júla 1840 aj na bitke ruského oddielu proti čečenským povstalcom na riečke Valerik. Boj bol krutý - Rusi prechádzali cez horský tok, druhý breh ktorého bol strmý, zalesnený a na ktorom čakali za zátarasami Čečenci. Strhol sa krvavý zápas, ktorý prerástol do boja muža proti mužovi a na nože. Rusi napokon zvíťazili. Sám Michail Lermontov nezaostal za hrdinami svojich diel, ktorým nezáleží na vlastnom živote - v bitke prejavil mimoriadnu osobnú odvahu, za čo mu jeho veliteľ, generál Apollon Galafejev, navrhol udeliť rad sv. Vladimíra. Mladý spisovateľ ho však nedostal - cár Mikuláš I. odmietol vyznamenať človeka, ktorého literárnu tvorbu označil krátko predtým za odsúdeniahodnú (viac o tom tu). pokračovanie článku
Mladý ruský dôstojník a básnik Michail Lermontov (nar. 1814) vedel vystihnúť povahu aj čaro ženy, aj vydatej, v niekoľkých veršoch (niečo o tom aj tu). V krátkom texte zanechal aj povahový portrét Alexandry Voroncovovej-Daškovovej - mladej vydatej dámy, ktorá - hoci nebola ´klasicky´ krásna - si na spoločenských podujatiach podmaňovala okolie veľkým zmyslom pre eleganciu vzácne spojenom s darom mimoriadne bezprostredného až ´chlapčenského´ správania sa. Vždy však poznala mieru. Lermontovova básnická charakteristika Alexandry z roku 1840 (´pracovný´ preklad): pokračovanie článku
Historik Lev Gumiľov, jediný syn poetky Anny Achmatovovej, bol počas vlády Stalina dvakrát v pracovnom trestaneckom tábore - spolu 12 rokov. Podľa jeho vlastných slov bol prvý raz potrestaný za otca a druhý raz za matku. Lev bol synom básnika Nikolaja Gumiľova, ktorého v roku 1921 boľševici zastrelili ako nepriateľa režimu (niečo o tom tu). Jeho matku, Annu Achmatovovú, v roku 1946 vylúčili z celoštátnej organizácie spisovateľov, lebo jej poézia bola údajne prežitkom porazeného buržoázneho systému (niečo o tom tu). Aj preto Anna Achmatovová 5. marec - dátum smrti Stalina - pravidelne so svojimi blízkymi - oslavovala. Stalin zomrel v roku 1953. Ona o 13 rokov - v rovnaký deň - tiež 5. marca. pokračovanie článku
Na podlahe National Gallery v Londýne sa nachádza aj mozaika s názvom Compassion (Zľutovanie), na ktorej má alegorická postava podobu ruskej poetky Anny Achmatovovej - leží na zemi a nad ňou sa skláňa strážny anjel. Autorom diela je ruský emigrant Boris Anrep, s ktorým mala Anna Achmatovová (nar. 1889) v mladosti ľúbostný román. Keď sa Boris Anrep chystal počas prvej svetovej vojny na odchod do Británie, Achmatovová mu na rozlúčku venovala svoju knižku s vpísaným dvojverším, v ktorom konštatuje, že ´má o jednu nádej menej, tak bude mať o jednu pieseň viac´. pokračovanie článku
Valéria Sreznevská, blízka priateľka ruskej poetky Anny Achmatovovej (nar. 1889), pri jednej príležitosti napísala, že u známej spisovateľky často pozorovala vnútorný pokoj, ktorý z nej až vyžaroval, ale nikdy ju nevidela šťastnú. Sama Achmatovová vo svojich 23 rokoch napísala báseň, v ktorej hovorí, že sa naučila múdro žiť - večer sa veľmi dlho prechádza, až sa tak unaví, že ju prestane trápiť nepokoj. Keď sa vráti domov, všade je ticho, iba niekedy počuť vtáčí škrekot - práve vtedy, keď ´on´ zaklope, takže to už ona - nepočuje (´pracovný´ preklad): pokračovanie článku
Životopisci ruskej poetky Anny Achmatovovej považujú za jej prvú lásku podstatne staršieho spisovateľa Alexandra Fiodorova. Ľúbostnú báseň, ktorú mu venovala, datovala rokom 1904, teda ako 15-ročná. On mal vtedy 36 rokov (´pracovný´ preklad): pokračovanie článku
Ruská poetka Anna Achmatovová (nar. 1889) zaujala nielen už svojou prvou básnickou zbierkou z roku 1912, ale aj neobyčajnou osobnosťou - mala rezervované až aristokratické vystupovanie a bola mimoriadne štíhla. Generačne staršieho spisovateľa Ivana Bunina (nar. 1870) to nenechalo na pokoji - napísal o poetke sarkastickú báseň, v ktorej ju nazval ´doskou´. Začínajúca poetka Anna Achmatovová na portréte avantgardného maliara Natana Altmana z roku 1914: pokračovanie článku
V 18. storočí sa slovenčina prepracúvala do tlačených kníh veľmi ťažko. Autorom jednej z mála takýchto tlačí je pavlínsky páter z kláštora v Marianke pri Bratislave Alexander Máčaj. V roku 1718 sa mu podarilo vydať v Trnave svoje slovenské kázne aj s pozoruhodným latinským predhovorom, v ktorom sa sťažuje sa nedostatok slovenských kníh. pokračovanie článku
Účastník ozbrojeného vystúpenia Slovákov proti uhorskej vláde v r. 1848/9 Mikuláš Dohnány vo svojej Histórii povstania slovenského (1850) priznáva, že sa nepodarilo naplniť ´najvrúcnejšiu túžbu Slovákov ´, teda ´oddelenie Slovenska od Maďarov´. Autor však nepovažuje slovenské boje a straty za márne, lebo povstalcom sa splnila túžba ´vidieť aspoň na okamih zasľúbenú zem´. Mikuláš Dohnány prirovnáva slovenské úsilia k biblickému putovaniu Mojžiša na púšti, ktorému nebolo súdene do zasľúbenej zeme vojsť, iba ju uvidieť. pokračovanie článku
Arkadij Dolgorukij, hlavný hrdina románu Výrastok (1875) od Fiodora Dostojevského, tvrdí, že ´divá´ túžba muža po žene sa po násilnom uspokojení rýchlo mení sa opačný cit - na odpor a nenávisť k nej. Autor sa pritom odvoláva na biblický príbeh. pokračovanie článku
Ruské orgány posadili tento týždeň do väzenia tretiu mladú ženu za februárové nečakané krátke vystúpenie ruskej feministickej punkovej skupiny Pussy Riot v hlavnom moskovskom chráme (video z vystúpenia tu). Úrady akciu kvalifikovali ako chuligánstvo a od jej uskutočnenia ´chytajú´ predpokladané účastníčky. Nemajú to jednoduché, lebo počas krátkej februárovej akcie boli punkerky maskované. Začiatkom marca posadili za mreže prvé dve údajné účastníčky, tento týždeň tretiu - Jekaterinu Samucevičovú: pokračovanie článku
Začínajúci ruský básnik Michail Lermontov (nar. 1814) vo svojich 16 rokoch napísal, že chce mať taký osud ako jeho anglický vzor George Byron (niečo o ňom tu), ktorý prežil búrlivý život a zomrel mladý - 36-ročný. O dva roky 18-ročný Lermontov svoje ´želanie´ pozmenil na ´predpoveď´ - napísal, že jeho koniec príde ešte skôr ako u Byrona - čo sa aj stalo. Ruský básnik zomrel oveľa mladší - 27-ročný (viac o jeho smrti tu). pokračovanie článku
Keď bol mladý, 27-ročný ruský dôstojník a nadaný lyrik a prozaik Michail Lermontov (niečo o ňom aj tu) v júli r. 1841 v kúpeľoch v Piatigorsku, krátil si v spoločnosti čas aj ironickými poznámkami. Na jednom z večierkov sa ich terčom stal aj jeho bývalý spolužiak Nikolaj Martynov, ktorý sa však tak urazil, až vyzval Lermontova na súboj. Ten súhlasil, no do poslednej chvíle považoval duel iba za formálnosť - nemyslel si, že by ho vyzývateľ naozaj chcel zabiť. Urazený Martynov ho o dva dni v súboji zastrelil. pokračovanie článku
Nadeždu Tolokonnikovovú a Mariju Aľochinovú zatkla ruská polícia 4. marca. Na druhý deň súd rozhodol, že budú vo väzbe do 24. apríla. Dôvodom je účasť na ´punkovej pobožnosti´, ktorú 21. februára po nečakanom preniknutí do hlavného moskovského pravoslávneho chrámu predviedla ruská ženská punková skupina Pussy Riot. Video z akcie, ktoré skupina umiestnila na svojom blogu: pokračovanie článku
Keď v roku 1947 navštívil ruský spisovateľ Iľja Erenburg osamelú starnúcu poetku Annu Achmatovú, ktorej režim zakázal ako predstaviteľke ´vymierajúcej šľachtickej kultúry´ publikovať (viac o tom tu), bývala iba v biednej izbe v starom dome v Leningrade (premenovanom Petrohrade). Po návšteve napísal, že v izbe mala iba holé steny - len na jednej z nich visel jej portrét od parížskeho umelca Amedea Modiglianiho (niečo o ňom tu), ktorý ju nakreslil v roku 1911 ako 22-ročnú. Na kresbe Achmatovová zamyslene leží: pokračovanie článku
Aj anglický básnik William Blake (nar. 1757) aj americká poetka Emily Dickinsonová (nar. 1830) tvrdia, že radosť a žiaľ človek zvyčajne neprežíva ´izolovane´, ale ako zmiešaný pocit. Podľa Blakea sú oba protikladné duševné stavy ´stkané´, aby sa do takejto látky mohla zaodieť ´božská duša´. Dickinsonovej podanie je prirodzenejšie - píše, že aj keď sa človek usiluje, nedokáže sa ukryť - ani pred žiaľom ani pred radosťou. pokračovanie článku
V Biblii udrie na púšti Mojžiš na pokyn Boha palicou o skalu, z ktorej začne tiecť voda. Američanka Emily Dickinsonová (1830-86) tento obraz básnicky posunula - podľa nej keď niekto dostane silný úder, po ktorom musí až zápasiť o život, je schopný podať nadľudský výkon. Poetka nazýva takúto vyhrotenú situáciu človeka, resp. svoje položenie - extázou smrti. Emily Dickinsonová na kresbe od jej brata Austina zo zbierok Yale University Library: pokračovanie článku
Epocha intelektuálneho racionalizmu v 18. storočí tlmila spontánne citové prejavy človeka až natoľko, že po nej prichádza opak - precitlivelosť, či sentimentalizmus meštiackeho typu; aj v slovenskej próze. V 30-tych rokoch 19. storočia obohacoval literatúru Slovákov o sentimentálne ľúbostné novely Žilinčan Anton Ottmayer, inak profesor na právnickej fakulte v Pešti a národovec. pokračovanie článku
Ján Hollý (1785-1849), katolícky farár v Maduniciach pri Trnave, ktorý sa popri svojich pastoračných povinnostiach venoval prekladom z antickej literatúry a písal slovenské historické eposy, mal nielen vznešené záujmy, ale aj prízemné starosti, napr. problém s alkoholizmom svojej kuchárky Barbory Štefancovej, ktorá mu viedla, resp. ´prehajdákala´ domácnosť. pokračovanie článku
Prvý politický obranný spis Slovákov, známy pod názvom Apológia, z roku 1728, ktorý zostavil na podnet trenčianskych stavov vzdelaný dubnický farár Ján Baltazár Magin, bol priamou reakciou na spis z roku 1722 od profesora práva Michala Bencsika, ktorý rozvíjal teóriu o údajnom podriadenom postavení Slovákov voči Maďarom (viac o tom tu). Bencsik sa vo svojich útokoch zameral predovšetkým na Trenčiansku stolicu, ktorej obyvatelia vedia údajne iba po slovensky - čo Trenčanom adresoval ako výhradu. pokračovanie článku
Básnická zbierka Kvety zla z roku 1857 od Francúza Charlesa Baudelaira zmenila svetovú poéziu. Táto kniha by ale nebola taká, aká je - bez Jeanne Duvalovej (na Baudelairovej kresbe perom): pokračovanie článku
Elena Ivanková je zvláštny zjav v slovenskej literatúre - ako spisovateľka bola aktívna tri roky - v čase prvej svetovej vojny. Inak tvorila sporadicky. Písať začala vo svojich 45 rokoch. pokračovanie článku
Portrét Mony Lisy od Leonarda da Vinciho má dvojča. Dva obrazy tej istej ženy vznikli v tom istom čase, na začiatku 16. storočia, a na rovnakom mieste - v Leonardovej dielni. Autorom ´druhej´ Mony Lisy je Leonardov žiak. Tvrdia to reštaurátori, na ktorých sa odvolávajú svetové médiá. pokračovanie článku
Senický kazateľ Štefan Pilárik (nar. 1615) sa dostal r. 1663 Turkom počas plienenia Slovenska do rúk. Neskôr sa vyslobodil a videné turecké hrôzy opísal vo veršoch v slovenskej knihe a v próze po nemecky. pokračovanie článku
Henri Troyat - francúzsky životopisec ´otca modernej poézie´ Charlesa Baudelaira (1821-67) - píše o básnikovej prvej milenke - židovskej kurtizáne Sarah la Louchette ako o škaredej, životom unavenej žene. Prečo si básnik vybral práve takýto typ milenky? pokračovanie článku
Nemecký barokový hudobný skladateľ a spisovateľ Daniel Speer (nar. 1636 v Sliezsku) v detstve osirel - tam sa začal aj jeho pohnutý život. Išiel do sirotinca a do škôl, kde sa prejavila jeho mimoriadna vnímavosť a nadanie. Ako študent sa dostal aj na Slovensko, najmä do okolitých regiónov Tatier. To, čo Daniel Speer na Slovensku zažil, pútavým spôsobom preniesol do čiastočne autobiografickej knihy Uhorský Simplicissimus, ktorá vyšla prvýkrát v roku 1683, anonymne, po nemecky. Dielo je doteraz nielen cenným prameňom spoznávania reálií vtedajšieho Slovenska, ale stále si zachováva aj beletristické kvality. Hrdinu knihy ani v ťažkých chvíľach života neopúšťal zmysel pre humor a optimizmus. pokračovanie článku
Zabezpečenú kurtizánu a múzu literárnych salónov Apollonie Sabatierovú (nar. 1822) si básnik Charles Baudelaire aj sochár Auguste Clésinger predstavovali ako ženu túžby - s jedom v tele. pokračovanie článku
V roku 1839 končí 18-ročný Parížan Charles Baudelaire stredoškolské štúdiá a rovno sa vrhá do života umeleckej bohémy. Nadväzuje nielen prvé literárne priateľstvá, ale aj vzťah so židovskou prostitútkou Sarah la Louchette, ktorý sa dostal aj do jeho básnickej tvorby. pokračovanie článku
Prešpurské noviny (1783-87) - prvé ´štandardné´ slovenské noviny - písali Slováci v češtine, lebo jednotná slovenčina ešte nebola vypracovaná. V roku 1786 sa však dvaja čitatelia Prešpurských novín na češtinu sťažovali a chceli slovenčinu. Noviny sa zachovali demokraticky - vyzvali všetkých čitateľov, aby sa vyjadrili k otázke jazyka novín. Prišla iba jedna odpoveď - od obhajcu češtiny. Noviny zostali pri nej. pokračovanie článku
Zbierka Kvety zla od francúzskeho básnika Charlesa Baudelaira vyšla v júni roku 1857. V júli ju úrady zabavili a v auguste súd rozhodol, že šesť básní uráža verejnú mravnosť - a zakázal ich. Medzi šesticou bola aj skladba Les métamorphoses du Vampire (český preklad S. Kadleca pod názvom Proměny Upírovi): pokračovanie článku
Prvým publikovaným textom americkej enigmatickej poetky Emily Dickinsonovej je anonymný valentínsky list zverejnený v študentskom časopise v r. 1850, keď mala 19 rokov. Adresátom bol podľa literárnej vedy zrejme nádejný pastor George Gould, spolužiak jej staršieho brata. Ide o originálnu poetickú pozvánku na stretnutie - adresát môže podľa Emily prísť počas východu slnka, západu alebo počas novu mesiaca. Buď v zlate, purpure či vo vrecovine, dostaviť sa môže pešo, na voze alebo v koči - autorka dodáva, že bez ekvipáže. Pozvaný má mať so sebou svojho ducha, dušu alebo telo - jej je to jedno. Úryvok z listu (´pracovný´ preklad): pokračovanie článku
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
